Pripomenul, že aktuálna vládna koalícia doplnila ústavu o vetu, ktorá Ústavnému súdu (ÚS) SR vyslovene zakazuje posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. Takže parlament môže odhlasovať skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom, ako to v minulosti už urobil, a ÚS to posudzovať nesmie. "Ak by poslanci prijali ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, Ústavný súd je von z hry," tvrdí Hrabko.
Predčasné voľby, rovnako ako možnosť menšinovej vlády, sú podľa neho normálnymi politickými nástrojmi demokratickej spoločnosti a je len na samotných politikoch, či sa rozhodnú niektorý z nich využiť.
Iná otázka podľa Hrabka je, či by menšinový kabinet pod vedením Eduarda Hegera (OĽANO) reálne dokázal dlhodobo riadiť štát. Na Slovensku v minulosti existovala menšinová vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS), Hrabko si však nemyslí, že by ho aktuálny premiér v dnešnej politickej situácii dokázal napodobniť.
SaS sa podľa neho ešte stále môže rozhodnúť pre návrat do vládnej koalície. Ak by však ministri za SaS reálne podali demisiu, očakáva neprehľadné vládnutie postavené na ad hoc stratégiách. "Uvidíme, komu to bude vyhovovať. Súčasnej vláde určite nie," odhaduje Hrabko.
Významnú úlohu pri hľadaní podpory v parlamente by v takom prípade podľa neho hral líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. Možnosť, že by opozícia využila početnú prevahu a úplne zablokovala činnosť parlamentu, je podľa Hrabka nereálna. Skôr očakáva, že zvyšok vládnej koalície bude vyvíjať tlak na SaS, aby podporovala aspoň zákony, ktoré boli súčasťou programového vyhlásenia vlády.
Šanca, že sa pomery vo vládnej koalícii začnú konsolidovať po sobotnom (20. 8.) stretnutí koaličných lídrov, je podľa Hrabka veľmi malá. "Zatiaľ to nevyzerá, že by sa chceli udobriť, skôr sa stále viac navzájom urážajú a hádajú," poznamenal. Podľa neho sa už hrá iba o interpretáciu toho, kto bude na vine rozpadu vlády.
Ak by politický vývoj pokračoval v zmysle doterajších vyjadrení jednotlivých politických aktérov a ministri za SaS by na konci augusta podali demisiu, na rade bude podľa Hrabka prezidentka Zuzana Čaputová. "Rozhodne sa, či demisiu prijme a kedy ju prijme. Ak ju prijme, musí nejakých členov vlády poveriť riadením rezortov," vysvetlil Hrabko. Pripomenul, že ak potom príde premiér Heger s návrhmi mien nových ministrov, bude opäť záležať od prezidentky, či bude s nimi súhlasiť.
