Plavidlá boli súčasťou čiernomorskej flotily nacistického Nemecka, ktoré ich v roku 1944 spolu so stovkami ďalších plavidiel potopilo počas ústupu pred sovietskym vojskom. Mnohé z nich počas nízkej hladiny odvtedy stále brzdia lodnú dopravu.
V Srbsku sa úrady uchýlili k bagrovaniu, aby plavebná dráha zostala prejazdná. Pri Prahove v blízkosti hranice s Bulharskom a Rumunskom však niektoré vraky zužujú splavný úsek na tomto úseku Dunaja zo 180 metrov len na 100 metrov.
Viac ako 20 tunajších vrakov je od čias druhej svetovej vojny stále zaplnených tonami munície a výbušnín. Neodborná manipulácia predstavuje nebezpečenstvo pre lodnú dopravu.
"Nemecká flotila za sebou zanechala veľkú ekologickú katastrofu, ktorá ohrozuje nás, Prahovčanov," povedal 74-ročný Velimir Trajilovič, autor knihy o nemeckých lodiach. Ohrození sú aj miestni rybári z Rumunska, ktoré leží na druhom brehu reky.
Nízka hladina Dunaja odkryla na potopených lodiach delové veže, veliteľské mostíky, zlomené stožiare a od výbuchov skrútené trupy, zatiaľ čo iné vraky zakrývajú piesočné a štrkové nánosy.
V marci srbská vláda vyhlásila verejnú súťaž na odstránenie vrakov a likvidáciu munície a výbušnín. Náklady na celú operáciu sa odhadovali na 29 miliónov eur.