Dotkli sa aj vinárov, presnejšie sklenených fliaš na víno. Tie sú pritom dokonalými nádobami na víno. Sú inertné a dajú sa šikovne uzavrieť, takže víno môže roky starnúť a vyvíjať sa. TASR o tom informuje na základe správy New York Times.
Sklenené fľaše nikdy neboli väčším problémom ako v súčasnosti, v čase narušenia svetového obchodu a klimatickej krízy. Mnohí výrobcovia už hlásia ťažkosti so získavaním fliaš a sťažujú sa aj na vyššie náklady.
Okrem problémov v dodávateľských reťazcoch v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 komplikujú firmám situáciu v USA clá na dovoz fliaš z Číny, ktorá je ich hlavným zdrojom pre Spojené štáty, vo výške 25 % od roku 2018. Európa zase dovážala prevažne fľaše z Ukrajiny, kde sa však výroba zastavila pre vojnu s Ruskom, čím sa zmenšila ponuka.
Ide o cyklické problémy. Výrobcovia vína sa im dokážu krátkodobo prispôsobiť bez ohľadu na to, aké bolestivé sú. Oveľa naliehavejším a dlhodobým problémom je klimatická kríza a s ňou súvisiace environmentálne výzvy.
Početné audity uhlíkovej stopy pri výrobe vína ukázali, že sklenené fľaše, od výroby až po dodanie, sa podieľajú najväčším percentom na emisiách skleníkových plynov v tomto odvetví. Tento dokonalý obal tak predstavuje pre planétu obrovský problém.
Výroba sklenených fliaš si vyžaduje obrovské množstvo tepla a energie. Víno vo fľašiach so všetkými potrebnými baliacimi materiálmi na ochranu krehkých nádob je ťažký náklad, ktorý si vyžaduje veľa paliva na prepravu. Čím ťažšie sú fľaše, tým viac paliva sa spáli a tým viac skleníkových plynov sa vyprodukuje.
Svet by to snáď mohol akceptovať, s výnimkou jedného veľkého sprievodného problému - keď sa fľaše vyprázdnia, zvyčajne sa vyhodia. Celý energeticky náročný proces vypúšťajúci skleníkové plyny sa musí opakovať znova a znova.
Recyklácia sklenených fliaš by mala tento problém zmierniť. Ako však nedávno vysvetlil Jason Haas, generálny riaditeľ Tablas Creek Vineyard v Paso Robles v Kalifornii, stav recyklácie skla v USA je zúfalý.
Agentúra na ochranu životného prostredia odhaduje, že v USA sa recykluje iba 31 % fliaš v porovnaní so 74 % v Európe ako celku a vyše 95 % vo Švédsku, Belgicku a Slovinsku. Skutočnosť je ešte horšia ako 31 %, tvrdí Haas, keďže veľká časť tohto skla sa drví a používa sa na stavbu ciest, nie na výrobu nového skla
Väčšina vína na svete sa pritom spotrebuje do jedného roka od nákupu a nie je tak potrebné baliť ho do skla. Napriek tomu výrobcovia zbytočne dávajú aj toto víno do fliaš, pretože spotrebitelia vnímajú sklo ako symbol vyššej kvality a spájajú si iné druhy obalov, ako je tzv. bag-in-box alebo (BiB), čo je kontajner na skladovanie a prepravu tekutín, so zlým vínom. Tieto obaly je možné recyklovať, ale stále si vyžadujú veľa energie na výrobu. Na druhej strane sa spotrebuje oveľa menej energie pri ich preprave. Podľa producentov je preto potrebné vyvrátiť mýtus, že víno v týchto boxoch musí byť lacné. Na "demystifikáciu" je potrebné použiť ich na víno, ktoré má dôveryhodnosť. Inými slovami, čím lepšie víno sa bude predávať vo formáte bag-in-box, tým ochotnejšie ho spotrebitelia prijmú.
Niektorí americkí producenti s tým už začali. Spoločnosť Communal Brands predáva dobré, nenáročné vína, ako Hérisson, Bourgogne Passetoutgrain a Schplnk, rakúsky zelený veltlín, v bag-in-boxe. Aj Domaine de Triennes, ktorá vyrába vína za primeranú cenu v južnom Francúzsku, už predáva svoje vína v trojlitrových bag-in-boxoch. Ide síce o malé kroky, ale významné z hľadiska klimatickej krízy.
