Našli sa tam stovky vzácnych hotových kamenných nástrojov na lov a spracovávanie úlovkov, tiež kosti ulovených zvierat, hlavne však kozorožca, čím sa potvrdilo, že je to pôvodný tatranský druh. Lokalita Hučivá diera na hranici Belianskych a Vysokých Tatier sa tak zaradila medzi popredné svetové archeologické lokality a prejavili o ňu záujem špičkové vedecké periodiká a inštitúcie.
Hučivá diera bola do roku 2019 voľne prístupnou jaskyňou. V roku 2005 sa v nej našli novoveké čriepky, no o 13 rokov neskôr pri náhodnej návšteve našiel archeológ Marián Soják v amatérskych jaskyniarskych výkopoch 4 kamenné pracovné nástroje. Oslovil preto profesora Pawla Waldeho Nowáka, z Jagelovskej univerzity z Krakova, a v roku 2019 začal výskum. Po pandémii sa do jaskyne dlhej asi 16 metrov a širokej do 7 metrov tento rok vrátili s ďalšími odborníkmi. Pracovalo tam 22 ľudí - Poliaci a Slovák Soják z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
„Odkryli sme 11 vrstiev. Tá najmladšia je z novoveku, z čias 2. svetovej vojny, potom je tu vrstva zo 16. storočia, zrejme tu prebývali drevorubači, zbojníci, pútnici. No najdôležitejšie vrstvy sú z čias neskorej doby ľadovej spred asi 14-tisíc rokov. Obývali ju lovci asi 150 až 200 rokov. To viem z rozboru kostí a z rozboru uhlíkov z asi meter vysokej pahreby. Našli sme tu aj množstvo kostí kozorožca alpského. Je to prvýkrát na Slovensku doložený takýto nález. Je o to dôležitejší a zaujímavejší, že preukazuje pôvodnosť tohto druhu v Tatrách,“ objasňuje.
