„Darovať krv je niečo výnimočné nielen pre mňa, ale určite aj pre všetkých darcov. Krv je taká vzácna, že bez nej by tu mnohí už neboli. Potrebujú ju obete havárií a úrazov, ale aj pacienti, ktorí sa liečia na leukémiu, onkologické choroby či ochorenia krvných buniek,“ hovorí skromne Jaroslav. V hlave zratúva, koľkokrát to vlastne bolo, čo si dal vzácnu tekutinu zobrať na pomoc iným.
„Snažil som sa to trochu prepočítať. Klasických odberov krvi bolo približne 40, keď som začal chodiť na odber trombocytov. Tieto odbery sa počítajú za dva a absolvoval som ich viac ako 50. Ale presne to skutočne neviem. Mám za sebou už viac ako 150 darovaní. Keby som to počítal na litre odobratej krvi, tak je to približne 80 litrov. Ale to by bolo skresľujúce. V súčasnosti potrebuje martinská transfúzna stanica predovšetkým moje krvné doštičky,“ počíta Jaroslav, ktorý má vzácnu krvnú skupinu, B Rh- má iba 13 % populácie.
Nasledujú otca
„Pre mňa je odber na jednej strane lekárskou prehliadkou, pretože vám tam urobia bezplatne všetky vyšetrenia a som tak, dá sa povedať, pod drobnohľadom. Dokonca používam aj aplikáciu, v ktorej sa vám zobrazí až desať posledných odberov a aj ich kompletné výsledky. Nikto vám presne nepovie, či také množstvo odberov škodí, alebo pomáha ľudskému organizmu. Na to sú lekárske štúdie. Podľa mňa to vždy záleží na fyzickej kondícii človeka a na jeho pocitoch,“ vysvetľuje Jaroslav.
„Ja som nikdy nepocítil nepriaznivé účinky odberov, stali sa neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Ale ak mám byť konkrétny, väčšinou chodím na odbery počas pracovného času, tak mám príležitosť si aj oddýchnuť. Je to činnosť, pri ktorej máte v hlave úplne iné myšlienkové pochody. Takže to považujem aj za relax. Stalo sa mi, že som si počas odberu aj podriemal na krátky okamih, ale prebral som sa veľmi rýchlo, keď mi ihla zavibrovala na mieste vpichu,“ s úsmevom dnes spomína aj na takéto chvíle.
Darovať krv sa rozhodli aj jeho deti, pre ktoré je obrovským vzorom. „Najprv sa nevedela dočkať moja najstaršia dcéra Dominika a potom aj syn Marek. Vždy mi vraveli, že keď budú môcť darovať krv, určite pôjdu, a to mali len 15-16 rokov,“ s hrdosťou v hlase dodáva Jaroslav. Dcéra Dominika (24) svojho otca veľmi obdivuje. „Môj ocino mi dal najväčší dar, aký kedy môže niekto niekomu dať, osobu, ktorá vo mňa vždy verila. Toľko životov už vďaka nemu bolo zachránených! Môj ocino je môj hrdina,“ s dojatím sa vyznala milujúca dcéra.
