Bolo by pre vás veľkým sklamaním, keby ste museli začínať v AHL?
Nad tým zatiaľ nepremýšľam, snažím sa o prvý tím, uvidíme, ako to dopadne.
Keď sa na to pozeráte s odstupom času... Čím to je, že vám tak vyšla práve olympiáda v Pekingu? To bol zlom ako hrom. Tie mesiace predtým na klubovej úrovni vo Fínsku to nenaznačovali...
Mal som dôveru od realizačného tímu Slovenska aj trénera Ramsayho a som rád, že mi začali padať aj góly. Vo Fínsku sa hrá iný typ hokeja, je založený viac na taktike a defenzíve, padá málo gólov v zápasoch, preto je tam ťažšie sa aj bodovo presadiť.
Od olympiády si vás viac všímajú médiá i priaznivci hokeja. Riešite preto svedomitejšie svoj imidž, čo si oblečiete, čo s vlasmi...?
Nič extra. Väčšinou nosím športové veci, dobre sa cítim vo voľnočasovom oblečení a mám aj pár oblekov. K barbierovi chodievam pravidelne, tak ako asi každý.
Život profi športovca je neoddeliteľne spojený s neustálym cestovaním. Ako zvládate dlhé lety či rôzne presuny?
V lietadle väčšinou spím alebo pozerám nejaké dobré filmy.
Keď odložíte hokejku a vyzujete korčule, čo ešte vás baví?
Oddych, stretnutia s kamarátmi a spomínané filmy…
