Na našich predkov sme hrdí
Manželia Adela (81) a Jozef (89) Kľučiarovci
Pripomíname si, že vtedy turecké nájazdy a rabovania boli na dennom poriadku. A z okolitých obcí sa rozhodli postaviť na odpor s obyčajnými zbraňami, spoza vozovej hradby napadli prechádzajúce hordy Turkov. Sme ako potomkovia hrdí. Chodíme na oslavy, sväté omše, ktoré sa konajú každý rok. Tento pamätník, história, nás vyzdvihuje.
Oľga Lukáčová (79)
Je to pre nás veľká česť, že máme u nás takú vzácnu pamiatku. Chodíme sa tam prechádzať, sú tam aj oslavy, veľmi si vážime to miesto a sme hrdí na svojich predkov, ktorí sa postavili proti Turkom. Chodia tam aj turisti, v obci sú aj pútače, ktoré informujú, kde sa pamätník nachádza.
Starostka Justína Pálková: Peniaze na zviditeľnenie nie sú
Tabuľa na začiatku cesty plnej výtlkov oznamuje, že k pamätníku je to 800 metrov. Auto je najlepšie nechať na parkovisku a prejsť sa peši. A hoci sa obec o okolie stará zo všetkých síl, peňazí na rekultiváciu nemajú. Dostali sa k nim jediný raz, keď pokus o krádež 6. septembra 2013 leva poškodil. „Prišiel za mnou cyklista z vedľajšej obce, ktorý išiel náhodou okolo, že či viem, že mám leva na zemi... Najskôr som nechápala, bolo to nepredstaviteľné, ale naozaj, socha ležala vedľa podstavca, niekto sa ju snažil ukradnúť,“ krúti hlavou starostka Justína Pálková.
Socha bola tiež vážne poškodená karbobrúskou. Leva reštaurovali akademickí sochári. „Potrebovali sme množstvo peňazí na jej opravu, vtedy nám pomohli ministerstvo kultúry i samosprávny kraj. Vďaka tomu sa o štyri roky vrátil lev na svoj podstavec,“ hovorí hlava obce. To bolo posledný raz, čo na pamätník dostala nejaké peniaze. „Veľmi by sa mám hodilo upraviť okolie, osadiť lavičky, ale nie je za čo. Staráme sa o to, ako vieme, vysadili sme kvety, osadili tabuľu, nedávno podstavec zase nejakí vandali postriekali a každá oprava stojí kopec prostriedkov. Peniaze žiadame stále, ale odvtedy sme nič nedostali,“ dodáva Pálková.
