Peter, a čo sa vtedy odohrávalo vo vás?
Peter: Mal som, samozrejme, rešpekt. Vedľa mňa stála žena, ktorá bola kedysi najkrajšia na Slovensku a v Čechách. Navyše, Karin je vyštudovaná filologička a doktorka filozofie. Takže to nie je len o tom, že je pekná, ale sú tam aj prvky vysokej inteligencie. Rešpektoval som ju a vážil si ju. Zahrkalo to so mnou. Našu lásku sme síce neschovávali, ale začiatok pre mňa nebol ľahký. Boli sme na očiach a musel som sa vysporiadať s tým, že vedľa mňa stojí človek, ktorý je úspešnejší a mediálne populárny.
Karin: Ani číslo si odo mňa nevypýtal, rozumiete tomu? Povedala som si, čo je to za drzého chlapa?!
A nebola to taktika?
Peter: Nie, nebola. Skôr to bola skromnosť a nechcel som sa vnucovať... Bolo to v polohe, že som neveril tomu, že by ma oslovila taká krásna žena.
Karin: Podal mi svoju vizitku. Ale ja som prišla o pol piatej domov, odstrojila som sa, odlíčila a z postele som mu napísala správu: Milý Peťo, ja mám na teba číslo, ty nie. Píšem ti správu, aby si ho mal. Teraz si režisérom ty! A písali sme si asi do siedmej rána.
Začal Peter kvôli vám v tom čase pozerať aj Dámsky klub, ktorého ste na RTVS tvárou?
Karin: Áno, na tajnáša. Dával mi rôzne spätné väzby, aby som sa nemračila, negestikulovala toľko rukami. A čo sa mu páčilo, čo nie. Z Petrovej strany prichádzala kritika, na ktorú som nebola zvyknutá. Občas sa u mňa objavila typická ženská ješitnosť. Vie, že som veľmi temperamentná až výbušná. Hovorí mi, že občas sa správam ako jeho trinásťročná dcéra, ale ja ho počúvam. Samozrejme, že mu nikdy nedám za pravdu, aj keď viem, že ju má, ale neurobím mu tú radosť. Moja povaha mi to nedovoľuje.
Pôsobíte ako harmonická dvojica z romantického filmu. Mávate niekedy aj nezhody? Dokážete sa pohádať?
Karin: Ale áno, doma sa vieme pohádať, ale hádam sa len ja. Väčšinou, keď mám zlú náladu, tak si ide Peťko ľahnúť a spí.
Peter: Ako sme už hovorili, jeden druhého poznáme a máme svoje zásady. Nie je to v polohe hádania sa. Karin vie, že mám svoj svet a ona zase ten svoj. Vieme o tom a navzájom akceptujeme to, že každý z nás je iný. Ja napríklad milujem samotu, Karin ju neznáša.
