Niektoré z nich boli postavené ešte na začiatku 19. storočia, keď bola „kaviarenská kultúra“ typickým znakom mestského života. Nový Čas sa bol pozrieť, aký osud postihol 4 slávne bratislavské kaviarne. Niektoré z nich stále existujú, iné zmenili svoj účel, alebo úplne zanikli.
Starý Prešporok a kaviarne, to k sebe neodmysliteľne patrí. V našom hlavnom meste ich na konci 19. a na začiatku 20. storočia bolo niekoľko desiatok. Podľa historika Vladimíra Tomčíka boli kaviarne miestom stretávania sa rôznych sociálnych a spoločenských skupín.
„Existovali nóbl kaviarne, kde mohla chodiť iba vrchnosť, ale aj ľudové kaviarne, ktoré si mohol dovoliť v podstate každý, kto mal aspoň trochu peňazí,“ vraví Tomčík. Medzi vychytené miesta patrila kaviareň Štefánka na Hodžovom námestí, ale taktiež Múzejka, Au Café či Astoria.
„Na týchto miestach sa stretávali Slováci, Maďari, Nemci, ale aj ďalší. Striedali sa tam rôzne typy ľudí, napríklad ráno do Štefánky prichádzali lekári, ktorí potom išli na službu do Evanjelickej nemocnice. Potom prišli dôchodcovia, neskôr židovská komunita. Podvečer sa potom začala hudba, zábava a tanec,“ opisuje vtedajšie pomery Tomčík. Do kaviarní si však našli cestu aj básnici či umelci.
