Zmeny klímy zároveň prinášajú niekoľko výziev pre armády, napríklad v oblasti výcviku či znižovania ich uhlíkovej stopy. Pre TASR to uviedla riaditeľka Inštitútu pre centrálnu Európu Katarína Cséfalvayová.
"Vysoké teploty, pretrvávajúce suchá či extrémne prejavy počasia majú potenciál podnecovať napätie v spoločnosti a môžu viesť k extrémizmu, terorizmu a až ozbrojeným konfliktom. Príkladom je pretrvávajúca vojna v Sýrii, ku ktorej vypuknutiu preukázateľne prispeli aj dlhodobé zvýšené teploty a nedostatok vodných zdrojov," vysvetlila Cséfalvayová. Ako doplnila, klimatická zmena môže tiež spúšťať migračné vlny, najmä z oblastí, ktoré sa jej vplyvom stávajú neobývateľnými.
Výzvou pre armády vrátane Ozbrojených síl SR bude podľa Cséfalvayovej prispôsobiť výcvik vojakov a zlepšiť ich prípravu pre civilný krízový manažment, aby dokázali účinne pomáhať pri krízových udalostiach vyvolaných extrémnymi prejavmi počasia. "Druhým aspektom je zvýšenie pripravenosti Ozbrojených síl SR podieľať sa na možných operáciách v zahraničí, najmä v oblastiach najviac zasiahnutých klimatickou krízou," myslí si.
Za výzvu do najbližšieho obdobia považuje odborníčka významne znížiť uhlíkovú stopu armád, súčasne však zachovajúc bojaschopnosť obrannej techniky. "Dosiahnuť sa to dá len účinnou kombináciou viacerých opatrení, ako je podpora inovácií v obrannom priemysle, prechod na alternatívne zdroje energie v budovách využívaných ozbrojenými silami či výmena automobilov využívaných armádou za nízkoemisné, respektíve bezemisné alternatívy," načrtla. Ako dodala, nezanedbateľným príspevkom by bol aj prechod na nízkouhlíkovú prevádzku samotného ministerstva obrany.
