Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Infláciu pod kontrolu len tak ľahko nedostanú! Na toto by mali myslieť centrálne banky

Infláciu pod kontrolu len tak ľahko nedostanú! Na toto by mali myslieť centrálne banky

Zdroj: Istock

Reklama
Logo Nový ČasLogo Nový Čas

Centrálne banky nebudú schopné dostať infláciu pod kontrolu a dokonca môžu rast spotrebiteľských cien ešte zrýchliť, ak sa k boju s infláciou nepridajú vlády a nepristúpia k omnoho obozretnejšej rozpočtovej politike. Poukázala na to nová štúdia prezentovaná počas sympózia centrálnych bankárov v americkom Jackson Hole.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. V reakcii na pandémiu nového koronavírusu vlády po celom svete zvýšili výdavky s cieľom podporiť ekonomiku, ktorú predtým utlmili prísne protipandemické opatrenia. Mohutná podpora však znamenala zrýchlenie inflácie na najvyššie úrovne za takmer polstoročie a navyše zvýšila riziko, že tento problém bude pretrvávať ešte dlho.

Centrálne banky preto pristúpili k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Podľa novej štúdie, ktorá bola prezentovaná počas sympózia centrálnych bankárov v americkom horskom letovisku Jackson Hole (Wyoming), však kroky centrálnych bánk stačiť nebudú. "Ak popri sprísňovaní menovej politiky nebude možné počítať s adekvátnymi fiškálnymi opatreniami, prehlbovanie fiškálnej nerovnováhy povedie k ešte vyšším inflačným tlakom," uviedli autori štúdie Francesco Bianchi z Univerzity Johna Hopkinsa a Leonardo Melosi z Federálnej rezervnej banky v Chicagu.

"Výsledkom bude začarovaný kruh zvyšujúcich sa úrokových sadzieb, zrýchľujúcej sa inflácie, ekonomickej stagnácie a rastúceho dlhu. V takejto patologickej situácii sprísňovanie menovej politiky bude v skutočnosti ešte podporovať ďalšie zrýchľovanie inflácie a povedie k zhubnej fiškálnej stagflácii," dodali.

Rozpočtový schodok USA by v súčasnom fiškálnom roku mal byť miernejší, než sa pôvodne očakávalo, avšak posledný odhad deficitu na úrovni 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) je stále historicky najvyšší. Navyše v budúcom fiškálnom roku klesne podľa prognóz iba minimálne. Ako sa uvádza v štúdii, na ostatnom raste spotrebiteľských cien v USA sa zhruba 50 % podieľala práve fiškálna politika a stále slabšie očakávania, že vláda sa vráti k obozretným fiškálnym opatreniam.

Eurozóna je na tom podobne. Jej rozpočtový schodok sa tento rok očakáva na úrovni 3,8 % HDP a na vysokej hodnote sa bude držať podľa analytikov ešte niekoľko rokov, najmä ak sa počíta s tým, že menová únia skĺzne vo 4. štvrťroku do recesie.

Niektoré centrálne banky boli v poslednom období kritizované, že problém inflácie spozorovali príliš neskoro. Štúdia však tvrdí, že ani skoršie zvýšenie úrokových sadzieb by problém nevyriešilo. Miera inflácie by bola iba o trochu nižšia, avšak za cenu výrazného oslabenia ekonomiky.

Autor: TASR

Vyberáme pre Vás niečo viac

Súvisiace