Pre TASR to pri príležitosti 78. výročia od vypuknutia SNP uviedol riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Marian Uhrin. "Slovensko stálo na nesprávnej strane barikády počas druhej svetovej vojny, a to od roku 1939 až do roku 1944. Bolo spojencom nacistického Nemecka. V roku 1939 sa zúčastnilo na prepadnutí Poľska. Od roku 1941 sa intenzívne zúčastňovalo na bojoch proti ZSSR. Vyhlásilo vojnu Veľkej Británii a USA. Povstanie tak znamenalo významný predel," zdôraznil.
Podľa jeho slov vypuknutím povstania sa Slovensko dostalo na tú správnu stranu – stranu spojencov. Tým bola uznaná aj 1. československá armáda na Slovensku. "Povstalecká armáda bola uznaná za súčasť spojeneckých síl. Malo to vplyv aj na povojnový vývoj po obnovení Československa v roku 1945. Slovensko malo iné postavenie, ktoré bolo práve výdobytkom SNP a aj pôsobenia Slovenskej národnej rady, či už ilegálnej, povstaleckej alebo povojnovej," vysvetlil Uhrin.
Význam SNP je podľa neho veľký. Má presah až do dnešných dní, keďže súčasná slovenská štátnosť vstala práve na význame SNP a jeho prihlásenia sa k demokratickým hodnotám. "Dosah až do dnešných dní stále máme, 29. august je štátnym sviatkom, ktorý si pripomíname každoročne," pripomenul.
V rámci histórie SNP je podľa neho nespočetné množstvo možností, čo nové sa dá ešte objaviť. "Povstanie, jeho význam a priebeh – to stále ostáva. Ale stále môžeme skúmať drobnosti, ktoré sa ho týkajú. Pôsobenie jednotlivých povstaleckých jednotiek, partizánskych skupín, príbehy jednotlivých bojovníkov, či už radových vojakov, povstaleckých dôstojníkov," povedal pre TASR Uhrin.
Podľa neho často sú to veľmi zaujímavé a veľmi zamotané príbehy ľudí, ktorí boli orientovaní rôznymi spôsobmi alebo po povstaní zradili. "Známy je prípad kapitána Ladislava Nižňanského, ktorý sa zúčastnil na prípravách aj samotnom priebehu povstania veľmi lojálne a úspešne voči povstaleckému vedeniu. Po SNP, naopak, vstúpil do nemeckej protipartizánskej jednotky Edelweiss, kde sa podieľal na represáliách na Slovensku tým najhorším spôsobom. Slovenská časť tejto jednotky sa podieľala na vraždení slovenských obyvateľov," uviedol riaditeľ múzea.
Takýchto zaujímavých prípadov z pohľadu dejín by sa našlo množstvo. "Nesmieme zabudnúť na povstaleckých generálov Rudolfa Viesta, Jána Goliana, plukovníka Karola Pekníka, majora Júliusa Noska, veliteľov taktických skupín, ktorí sa celé SNP snažili viesť vojenské operácie tak, aby povstanie vydržalo čo najdlhšie alebo do príchodu spojeneckých vojsk," zdôraznil.
