"Ak chceme upevňovať slovenskú štátnosť v dnešnej Slovenskej republike, musíme sa hlásiť k odkazu Slovenského národného povstania. Slovenské národné povstanie je živá tradícia nášho národa, a tak by to aj malo zostať," skonštatoval.
Udalosti z roku 1944 podľa neho ovplyvnili chod moderných slovenských dejín. "Ich vplyv a význam bol tak výrazný, že žiadna politická reprezentácia Slovenska sa ich neodvážila marginalizovať. Práve, naopak," skonštatoval Kollár. Poukázal pritom, že SNP si pripomínali demokrati i komunisti.
Ozrejmil, že antifašistický odboj a SNP po rozpade ČSFR boli jednými z nosných myšlienok, na ktorých sa mala budovať slovenská štátnosť. "Preto aj slovenský parlament prijal zákon, ktorým povýšil 29. august, teda deň vypuknutia SNP roku 1944, na štátny sviatok Slovenskej republiky," doplnil.
Predseda parlamentu poukázal, že v súčasnosti je možné pozorovať politické sily, ktoré sa odťahujú od oslavovania udalostí spojených s porážkou nacistického Nemecka. "Hrdinami prestávajú byť tí, ktorí neváhali vystaviť svoj vlastný život v boji proti hydre, ktorá vyvolala dovtedy najstrašnejšiu vojnu v histórii ľudstva. Hľadajú sa noví hrdinovia, často kontroverzní," upozornil.
SNP je podľa neho dôkazom, že medzi európskymi národmi môže panovať zhoda. Poukázal, že sa na ňom zúčastnili okrem iných i Rusi, Ukrajinci, Srbi, Chorváti, Francúzi, Maďari či Nemci. "Európa nemusí byť len zdrojom konfliktov, ktoré ohrozovali a ohrozujú svetový mier," podotkol. Pre budúcnosť Európy by bol podľa neho najprijateľnejší mier "v duchu antihitlerovskej koalície".