Je to výsledok prieskumu psychológov zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Univerzity Komenského v Bratislave medzi stredoškolákmi vo veku od 16 do 19 rokov. Pravdivým zdravotníckym správam viac ako nepravdivým verilo len 48 percent opýtaných. Nepravdivé správy považovalo za rovnako dôveryhodné 41 percent tínedžerov a 11 percent účastníkov prieskumu menej dôverovalo pravdivým zdravotníckym správam ako nepravdivým. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa oddelenia pre vonkajšie vzťahy Univerzity Komenského Lenka Miller.
Podľa prieskumu sa najviac nepravdivých informácií šíri prostredníctvom sociálnych sietí a predstavujú vážnu obavu z pohľadu verejného zdravia. „Predošlé výskumy ukázali, že zdravotnícke správy v online priestore sú často nekompletné a nesprávne, a obsahujú potenciálne škodlivú zdravotnícku informáciu. Takéto správy môžu viesť k strate dôvery v lekárske autority,“ tvrdí Miller. Podľa vedúceho výskumu a psychológa Radomíra Masaryka z Univerzity Komenského počas pandémie COVID-19 spozorovali priam explóziu dezinformácií v oblasti zdravotníctva. „Keďže adolescenti sú častými používateľmi internetu, zvyčajne očakávame, že vedia ako získavať a zúžitkovať online informácie, ale opak sa zdá byť pravdou,“ doplnil Masaryk.
Do prieskumu sa zapojilo 300 stredoškolákov vo veku 16 - 19 rokov. Vedci skúmali, ako adolescenti vnímajú dôveryhodnosť siedmich krátkych správ o benefitoch ovocia a zeleniny na zdravie. Tieto správy boli nepravdivé, pravdivé s neutrálnym nábojom a pravdivé s gramatickými chybami. Slovenskí vedci zistili, že adolescenti nevedeli rozlíšiť pravdivé informácie od nepravdivých ani vtedy, keď správy obsahovali jazykové nedostatky
