Je to viacgeneračné podujatie, ktorého hlavnou myšlienkou je uchovávať krásu kultúry a zručností predkov, ako aj priblížiť rozmanitosť tradícií a pestrosť i rozdielnosť krojov našich regiónov – od východu po západ, od severu po juh krajiny. Do mesta pod Urpínom prišlo 650 účinkujúcich, ktorí zatancovali a zaspievali aj piesne spojené so životnými udalosťami, akými boli svadby, dožinky či odchod mládencov na vojnu.
"Na Slovensku je v každej dedine iný kroj, dokonca horný koniec má iný a dolný iný. Potulkami po Slovensku som zistila, že aj tance sú iné. Môže byť čardáš, ale je iný na severe a iný na juhu, polka gemerská, polka východoslovenská. Dozvedela som sa, že je žabací tanec a drevákový, čo som ani nepočula. Slovensko je nekonečná studnica krásy krojov, tradícií a tancov," uviedla pre TASR organizátorka Mária Reháková.
Slovenský deň kroja je tiež akýmsi živým pomníkom tanečníkovi, umeleckému vedúcemu a choreografovi súboru Lúčnica profesorovi Štefanovi Nosáľovi, ktorého piate výročie úmrtia sme si nedávno pripomenuli. "Folklór povýšil na umenie. Zahraničie sa cez neho dozvedelo, že kroj existuje. Dnes, keď poviete Slovensko, tak vám povedia meno nejakého športovca a kroj," dodala Reháková.
Podľa predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára slovenský kroj patrí k najkrajším výtvorom umu i rúk našich predkov. Je dôležité, aby pod vplyvom modernizmu nevymizli z nášho života. "Hádam neexistuje iná krajina na svete, ktorá by mala na tak malom území takú obrovskú variabilitu krojov, aká sa vyskytuje práve u nás," reagoval šéf parlamentu. Je rád, že práve na Deň Ústavy SR sa koná Slovenský deň kroja.
"Je to symbióza minulosti s dneškom. Kroje v minulosti určovali spôsob života predkov. Ústava, ktorej 30. výročie si dnes pripomíname, určuje zase náš život v súčasnosti," zdôraznil Kollár. Podujatie pokračuje sprievodom folklórnych súborov a skupín ulicami mesta a vyvrcholí galavečerom, ktorý si pripomenie Deň Ústavy SR.