Lenže za slávu speváčka zaplatila už v začiatkoch kariéry. Nastúpila na Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne a rýchle životné tempo sa podpísalo pod zdravie. Choroba krvi – tak znel ortieľ lekárov. Jej sestra Evelyn v jednom z rozhovorov priznala: „Niesli sme to ťažko ako rodina, ale samotná Hanka si na nič nesťažovala. Bola taká trpiteľka.“
Odvážna či naivná?
Počas svojej kariéry speváčka prestala dvakrát spievať – raz nedobrovoľne, keď v júni 1989 podpísala petíciu Několik vět, ktorá vyzývala k dodržiavaniu základných ľudských práv. Druhýkrát dobrovoľne, keď svoj čas chcela venovať manželovi, opernému spevákovi Štefanovi Margitovi. „V petícii nebolo nič, čo by slušný človek nemohol podpísať,“ prízvukovala vždy, keď sa jej na to pýtali. Pravdou však je, že následky na seba nenechali dlho čakať.
„Hneď na ďalší deň o mojom podpise informovali v rádiu Slobodná Európa. Očakávala som nejaké sankcie, ale že by som mala okamžitého zaracha, to mi nenapadlo. Myslela som si, že to nebude také zlé. A bolo...“ vravela o období, keď ju nevysielali v rádiu, nevolali do televízie, neboli koncerty... Jediný, kto v tej situácii nestratil zmysel pre humor, bol jej vtedajší manžel, baleťák Vlastimil Harapes. Privítal ju doma s veľkou kyticou: „Ahoj, Kubiško!“ Vlastne, bol to svojím spôsobom čierny humor, pretože porovnanie s Martou Kubišovou bolo príznačné...
„Odviezli ma na výsluch, trval päť hodín. Šéf komunistov Miloš Jakeš sa o nej v prejave na Červenom Hrádku vyjadril ako o milej holke, ktorá ale berie tri roky po sebe 600 tisíc korún ročne. Pre predstavu, za to sa v tých časoch dalo kúpiť osem áut Škoda Favorit. O tento balík však Zagorová svojou statočnosťou a neodvolaním podpisu zo dňa na deň prišla.
A vtedy zapracovali sudičky – našťastie, o pár mesiacov prišla Nežná revolúcia a ich Haničke z Petřkovic sa opäť vrátili nádherné časy. Počas novembrových udalostí sa objavila na balkóne vydavateľstva Melantrich s Václavom Havlom (†75). Čo si asi myslel Miloš Jakeš (†97), keď Hana Zagorová spolu s Jiřím Suchým a s Jaroslavom Hutkom spievali 25. novembra na Letnej: „Ach synku, synečku, doma-li si?“
