Semafor verzus Lucerna
Hlavne neporovnávať neporovnateľné! Ale v prípade týchto dvoch javísk môžeme, pretože aj podľa Hanky Zagorovej mali čosi spoločné - funguje tam nezameniteľný genius loci. Nezameniteľná atmosféra, jednoducho duch miesta.
„Na dva roky v Semafore spomínam veľmi rada, hoci som tam hrala len v hre Kytice. Bola to krásna rola bludičky. Pokým som hrala len v Prahe, odohrala som všetky predstavenia. Keď sa pán Suchý rozhodol, že s Kyticou začne jazdiť po zájazdoch, stratilo to pre mňa význam, pretože som v tej dobe mala veľa vlastných koncertov a bola poučená životom, čo chcem a čo nie. Páčil sa mi Semafor, ale nechcela som jazdiť okrem svojich vystúpení ešte s divadlom,“ vyznala sa v knihe Naprosto nezbytná Hana Zagorová. A čo Lucerna? „Lucernu zbožňujem, je najlepšia. Nikdy ma nesklamala,“ spievala ódy na toto obľúbené miesto všetkých umelcov aj fanúšikov.
Muži jej života
Nečakajte škandály, to rozhodne nie. Čo sa týka vzťahov, samotná speváčka priznala, že si ich väčšinou pokazila tým, že nebola doma. Brala to ako daň za svoju profesiu, za kariéru, za slávu. „To žiadny chlap nemôže vydržať,“ sypala si popol na hlavu. Hoci vo svojich beletristických spomienkach priznala kratučký románik s hudobníkom Karlom Vágnerom, v skutočnosti patrila na papieri dvom mužom.
Prvý raz sa vydávala v roku 1986 ako 40-ročná za slávneho tanečníka, choreografa a sólistu Baletu Národného divadla Vlastimila Harapesa. Manželstvo bolo viac-menej účelové.
„Možno by sme sa nevzali, keby som si v tej dobe nechcela adoptovať dieťa, ktoré som pre chorobu krvi mať nemohla,“ priznala speváčka, ktorá však vždy dodala, že s Vlastimilom si veľmi rozumeli, pretože si mali o čom len tak „povídat“. Jej skutočnou životnou láskou bol však operný spevák Štefan Margita. Paradoxne, keď jej skutočnú lásku veštil istý jasnovidec na koncerte na severe Česka, bola nešťastná.
