O svojej kariére má jasné predstavy. Tvrdí, že úspech nemožno brať ako samozrejmosť, no treba zaň poďakovať. A to najmä tým, ktorí sa na ňom tak veľmi podieľajú – fanúšikom. Slovenský spevák Alan Murin (23) zdôrazňuje, že tí sú obrovskou súčasťou jeho hudobného sna.
Pochádzaš z Bratislavy. Živíš sa ako spevák, textár i producent. Hoci máš iba dvadsaťtri rokov, hudbe sa venuješ už pomerne dlhý čas. Ako to celé začalo?
Mal som, myslím, pätnásť rokov, keď za mnou prišiel kamarát, že sa chce stať raperom. Spočiatku sa mi to zdalo úsmevné a naozaj vôbec by som nepovedal, že ma to o pár dní chytí tiež. Tento kamarát za mnou chodieval s textami, na mobil si nahrával rôzne skladby a púšťal mi ich.
Ani neviem ako, vtiahlo ma to rovnako intenzívne ako jeho. Prišiel som domov, prehral som si inštrumentál z YouTube, do toho som napísal text a výsledok nahral na mobil. To sme s kamošom robili opakovane - nahrávali si skladby na mobil, cez prestávky sa stretávali a prehrávali si naše výtvory.
Už na strednej škole som si kúpil prvý mikrofón, naučil sa pracovať s rôznymi počítačovými programami na tvorbu muziky a uverejňoval vlastné skladby na SoundCloud. Moje rozhodnutie stať sa industriálnym inžinierom išlo absolútne bokom. Nebolo nič, čo ma bavilo viac než hudba. A to sa dodnes nezmenilo.
I keď si po strednej škole navštevoval rok Vysokú školu manažmentu v Bratislave, odvialo ťa to do zahraničia. A to celkom neplánovane...
Presne tak. Keďže som neustále tvoril hudbu a na internete hľadal rôzne návody či inšpirácie, raz na mňa vykukla reklama s možnosťou študovať v Londýne školu zameranú práve na hudbu a všetky veci s ňou spojené. Uzávierka prihlášok však mala byť na druhý deň. Neváhal som, prihlášku vyplnil a na školu sa napokon i dostal. Pre okolie celkom šok, pre mňa príjemný pocit, že sa opäť posuniem o krok vpred k svojmu hudobnému snu.