"To, čo vidíme, je impozantnejšie než čokoľvek, čo sme doteraz považovali za možné," povedal DPA glaciológ Matthias Huss, vedúci siete meracích staníc GLAMOS pri Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte (ETH) v Zürichu.
Niektoré vrstvy ľadu na ľadovci Vadret dal Corvatsch v kantóne Graubünden, ktoré vznikli približne pred 7000 rokmi, sa podľa Hussa roztopili, takže jeho monitorovanie musí byť ukončené. Datovanie ľadu je založené na skorších meraniach vykonaných nemeckou Univerzitou v Heidelbergu.
Vedci z programu GLAMOS sledujú ľadovce už desaťročia, pričom merajú množstvo napadnutého snehu v zime a jeho topenie v lete. Už v roku 2019 sa rozhodli postupne ukončiť meracie programy na troch menších ľadovcoch Pizolgletscher, Vadret dal Corvatsch a Schwarzbachfirn.
Dúfali však, že v meraniach budú ešte určitý čas pokračovať, pretože úbytok ľadu sa minulý rok spomalil. Situácia sa ale zmenila toto leto, keď bol úbytok ľadu enormný a z technických príčin ho už nie je možné merať.
Ústup ľadovcov nie je nový fenomén. Objem švajčiarskych ľadovcov sa v rokoch 1931 - 2016 podľa záverov štúdie vypracovanej ETH a Švajčiarskym federálnym výskumným ústavom pre lesy, sneh a krajinu, ktorú 22. augusta zverejnil vedecký časopis Cryosphere, znížil o viac ako o polovicu.
Aj keď v 20. rokoch a koncom 70. rokov v niektorých oblastiach ľad pribudol, klíma v 20. storočí bola podľa štúdie pre ľadovce vo všeobecnosti nepriaznivá. Postupom času sa topili čoraz rýchlejšie.
Štúdia tiež ukázala, že nie všetky ľadovce boli rovnako ovplyvnené ústupom. To, koľko z ľadovca ubudne, závisí od jeho nadmorskej výšky, aký plochý je jeho jazyk a od množstva nečistôt, ktorými je pokrytý. Ľadovce vo východnej časti Švajčiarska sa zmenšovali rýchlejšie ako na juhu, kde sa nachádza aj ikonický vrch Matterhorn.
Podľa najnovších údajov pokrýva 1400 ľadovcov vo Švajčiarsku plochu necelých 1000 kilometrov štvorcových, čo je asi polovica rozlohy ľadovcov v celých Alpách.
