Éru žien v úrade britského premiéra začala práve Margaret Thatcherová, ktorá v období od mája 1979 do novembra 1990 trikrát vyhrala voľby, zastávala tvrdú a neústupnú reformnú politiku a dokázala zlomiť moc odborov, ktoré ochromovali Britániu. Druhou premiérkou bola Theresa Mayová, ktorej trojročný mandát od júla 2016 do júla 2019 bol poznačený neľahkým vyjednávaním o podmienkach brexitu.
V úrade šéfky britskej diplomacie od septembra 2021 stelesňovala Trussová vždy veľkú podporu Británie Ukrajine, najmä prostredníctvom ekonomických sankcií bezprecedentných rozmerov. Taktiež sa jej pripisuje zásluha na prepustení Britky s iránskym občianstvom Nazanín Zaghariovej-Ratcliffeovej.
Tá bola v roku 2016 zadržaná v Iráne, keď tam s dcérou prišla navštíviť rodinu a tamojšie súdy jej následne vymerali celkovo šesť rokov väzenia za sprisahanie proti iránskej vláde a za propagandu, čo Britka vždy popierala.
Súčasne Trussová zaznamenala aj niekoľko diplomatických prešľapov. Počas návštevy Moskvy tento rok v polovici februára, ktorá bola jedným z posledných pokusov o zabránenie invázii, sa ju ruský minister zahraničia Sergej Lavrov snažil presvedčiť, že Rusko nechystá útok proti Ukrajine a že ruskí vojaci sú na území svojej krajiny. "Predsa uznávate zvrchovanosť Ruska v Rostovskej a Voronežskej oblasti?“ opýtal sa Lavrov. "Británia nikdy neuzná zvrchovanosť Ruska v týchto regiónoch," reagovala Trussová. Neskôr vysvetlila, že mala za to, že Lavrov hovorí o časti Ukrajiny.
