"Naše hodnotenie je, že oznámené zistenie nepredstavuje technický dôvod na zastavenie prevádzky. Takéto úniky bežne neovplyvňujú chod turbíny a môžu byť utesnené na mieste," dodal Siemens. Kremeľ viní z energetickej krízy sankcie, ktoré na Moskvu uvalil Západ po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Európski lídri zase obviňujú Moskvu, že využíva energiu na vydieranie EÚ.
Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka, je najväčším ruským plynovodom do Európy s kapacitou 59,2 miliardy kubických metrov (m3) ročne. Kedysi bol považovaný za symbol spolupráce medzi jednou z najväčších energetických mocností sveta a štvrtou najväčšou svetovou ekonomikou, teraz sa však stal predmetom obviňovania medzi Berlínom a Moskvou.
Nemecko, najväčší európsky nákupca ruskej energie, tvrdí, že Moskva už nie je spoľahlivým dodávateľom. Odmieta tiež vysvetlenia Gazpromu o problémoch s turbínou. Kremeľ zase vyhlasuje, že energetickú krízu spustil Západ uvalením najprísnejších sankcií v modernej histórii, čo je krok, ktorý podľa Putina pripomína vyhlásenie ekonomickej vojny.
Kremeľ varoval tiež, že Rusko prijme odvetné opatrenia za návrh skupiny G7 uvaliť cenový strop na ruskú ropu. Tento krok však pravdepodobne nepoškodí Rusko, ak k nemu nepristúpia aj Čína a India.
Ruský minister energetiky Nikolaj Šulginov v utorok vo Vladivostoku povedal, že Rusko zareaguje na cenový strop prepravou väčšieho množstva ropy do Ázie. Dodal, že Rusko a jeho partneri zvažujú zriadenie poisťovne, ktorá by uľahčila obchod s ropou.
