Ukrajinskí predstavitelia už v minulosti Rusko opakovane obvinili z deportácie státisícov ľudí z Ruskom okupovaných oblastí Ukrajiny. Moskva popiera, že by od invázie na Ukrajinu 24. februára, ktorú nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou", úmyselne útočila na civilistov, a tvrdí, že tým, ktorí chcú odísť, ponúka humanitárnu pomoc.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja označil rokovanie Bezpečnostnej rady za stratu času a "nový míľnik v dezinformačnej kampani, ktorú rozpútala Ukrajina a jej západní podporovatelia". Bezpečnostnú radu naopak požiadal, aby sa znovu zišla vo štvrtok a prediskutovala "skutočné hrozby medzinárodnému mieru a bezpečnosti spôsobené dodávkami zbraní a vojenského materiálu na Ukrajinu".
Tajomníčka pre politické záležitosti OSN Rosemary DiCarlová označila obvinenia z deportácií za "extrémne znepokojujúce". Takéto správy musia byť podľa nej prešetrené v spolupráci s kompetentnými orgánmi. Vyzvala tiež na to, aby mali pracovníci OSN a Červeného kríža ničím neobmedzený prístup k ľuďom zadržaným počas vojny na Ukrajine, čo znamená aj prístup k "miestam, kde sú v Rusku internovaní ukrajinskí vojenskí a civilní zajatci".