Hoci v behu na 100 metrov skončil na treťom mieste, medailu si domov nepriniesol z jednoduchého dôvodu. Prvé novodobé olympijské hry v Aténach v roku 1896 boli netypické. Banícka, hutnícka a drevorubačská dedina Hronec sa môže pochváliť hneď dvoma slávnymi a zaujímavými rodákmi. Tým prvým je herec Ladislav Chudík, ktorý sa v nej narodil 27. mája 1915, a ktorého popol podľa jeho priania rozsypali na jeho obľúbenom Hájnom grúni, kde má pamätník. Druhým pozoruhodným rodákom z Hronca je Alojz Sokol. Narodil sa 19. júna 1871.
Nadaný športovec
Malý Alojz vyrastal u krstných rodičov v dedine Bernecebaráti neďaleko Šiah a pod vplyvom silnej maďarizácie sa podpisoval ako Alajos Szokolyi. Atletike sa začal venovať na strednej škole v Banskej Bystrici a neskôr v Leviciach, kde bol najlepším atlétom školy. Jeho ďalšie kroky smerovali do Budapešti za štúdiom medicíny. Tam sa stal okamžite členom Maďarského atletického klubu, ktorý bol založený len niekoľko rokov predtým a bol prvým atletickým klubom kontinentálnej Európy.
Na jeseň 1890 vyhral Alojz Sokol beh na 100 metrov. O rok neskôr, na rovnakom podujatí atletického klubu, dokonca na tejto trati vytvoril nový uhorský rekord s časom 11,4 sekundy. Jeho sľubná športová kariéra utrpela, keď prerušil štúdium medicíny a nastúpil k armáde. Takmer dva roky nemal možnosť trénovať, ani pretekať, čo sa podpísalo pod jeho neskoršie výkony. Keďže sa mu nedarilo, atletický klub mu nakoniec zaobstaral anglického trénera Johna Casha.