Čo pre vás osobne znamená zisk historického bronzu na MS?
- Prvýkrát som bol na veľkých MS. Ako hráčovi sa mi to nikdy nepodarilo, takže to hodnotím ako veľký úspech. Ale v prvom rade tímový. Toto všetko sme mohli zažiť len vďaka novej trénerke Carle MacLeodovej, ktorú sa podarilo do tímu dotiahnuť. Ona bola hlavným strojcom úspechu.
Mnoho z báb sa popri hokeji musí venovať škole, práci, rodine...
- Ako vravíte, naše baby sú študentky alebo sú zamestnané. V podstate sú to amatérky, no veľa z nich hrá hokej už dlho na vysokej úrovni. Nikdy sa im ale podobný úspech nepodaril. Vedeli, že na to majú, ale vždy niečo chýbalo. To videla aj trénerka, ktorá presne od začiatku vedela, čo tímu chýba a dodala všetko, čo naše hráčky potrebovali.
Ako sa vám vôbec pracuje pod ženskou trénerkou?
- Veľmi dobre, pretože jednak ako žena a zároveň aj ako bývalý profesionálny hráč vidí hokej cez inú optiku. Vie, čo ženy potrebujú a čo im ona musí odovzdať. Vždy nájde správnu formu, ako im to povedať. Babám dodáva obrovskú silu a sebavedomie.
Čo je podľa vás v hokeji, okrem fyzických parametrov, najväčší rozdiel medzi mužmi a ženami?
- Porovnávať výkonnosť je nemožné. Ale aj u žien je vidieť, že vedia hrať hokej, že vedia vnímať hru tak ako špičkoví chlapi. Aj ženy vidia veci, ktoré vidia len dobrí hráči. V tíme máme veľa rozdielových hráčok, ktoré majú tento dar. Plus je tam neskutočná vášeň a schopnosť urobiť veci, ktoré by človek niekedy vôbec nečakal.
Používate špeciálne motivačné techniky? Čo zaberá na baby najviac?
- Zaberá na nich to, keď cítia, že to s nimi myslíte vážne. Že to, čo im hovoríte je pravda. Niektoré z nich počuli po prvýkrát v živote z úst trénera, že si ich váži a že sú šikovné. Úprimnými slovami si ich získate na svoju stranu.
Máte s babami dohodnutý signál, kedy môžete prísť do šatne?
- Je to vždy o komunikácii. Hlavná trénerka môže ísť do šatne vždy prvá a zistí, či tam môžeme ísť aj my ostatní. Máme aj kustódku, cez ktorú komunikujeme. Väčšinou sa ale časom nastavia pravidlá, ktoré potom fungujú bez opýtania. Trebárs, že dávame hráčkam 7-8 minút na to, aby sme my tréneri mohli prísť do kabíny. Ale to je bežná záležitosť aj u chlapov.
Aké boli teda oslavy po bronzovom úspechu?
- Na internete bolo kopu videí, kde lietalo šampanské či pivo. Bolo mi trochu ľúto toho piva, ktoré tieklo po zemi. V šatni to bolo klasické oblievanie trénerov. Stihol som si akurát ušetriť aspoň sako, ináč bolo všetko premočené a zničené.
Plánuje sa český zväz nejakým spôsobom babám špeciálne odmeniť?
- Od prezidenta som zachytil slová, že by mali schvaľovať odmenu. Neviem, či to ale bude len formou večere alebo aj ekonomická záležitosť. Bolo by to pre tie ženy super, keby dostali ako odmenu nejakú tú korunu. Je však vidieť, že bronzový úspech si váži celá republika. Štyri alebo päť zápasov bolo vysielaných aj v Českej televízii, čo bolo pekné. Posledné roky sa záujem o český ženský hokej zvyšuje.