Prežila však krásny život, ktorý bol spätý s jej milovanou prácou a v pokročilom veku sa z nej stalo hobby. Už ako 6-ročná sa prihlásila do čipkárskej školy, aby si zarobila na svoje prvé topánočky. Dokonca ju učiteľka prehovárala, aby sa na to nedala, lebo bude hrbatá.
„Nevzdala sa a o rok si skutočne kúpila vysnívané topánky. Po smrti otca zasa pomáhala vďaka paličkovaniu finančne svojej maminke a súrodencom,“ povedala po Evinej smrti jej dcéra Zdenka. Vychýrená čipkárka sa naplno začala znova venovať svojmu koníčku na dôchodku. Vyrábala rôzne dečky a obrazy podľa starých hodrušských vzorov, tie si jej dcéra odložila na pamiatku.