TASR informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.
Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z "rozsiahlych podvratných činov" neďaleko okresov Daškasan, Kalbajar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach. Ministerstvo tiež uviedlo, že o život prišli azerbajdžanskí vojaci; počet obetí však neuviedlo.
Arménsko minulý týždeň obvinilo Azerbajdžan zo zabitia jedného vojaka v prestrelke na hraniciach. V auguste hlásil stratu na živote vojaka aj Azerbajdžan a karabašská armáda uviedla, že boli zabití dvaja jej vojaci a vyše desať utrpelo zranenia.
Šesťtýždňová vojna z jesene 2020, nazývaná aj druhou vojnou o Náhorný Karabach si vyžiadala viac než 6600 životov. Na základe dohody o prímerí, na ktorého dodržiavanie dohliada zhruba 2000 ruských vojakov, získal Azerbajdžan rozsiahle územia v Karabachu a jeho susedstve, o ktoré prišiel vo vojne pred 30 rokmi.
Počas rozhovorov sprostredkovaných EÚ v Bruseli, ktoré sa konali v apríli a máji, sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodli, že budú podporovať diskusie o budúcej mierovej dohode.
Náhorný Karabach (Náhornokarabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenským dohľadom Arménska. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30.000 životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina - ani samotné Arménsko.
