Snažili ste sa kráľovnej ponúkať aj slovenské špeciality, respektíve podľa akého kľúča sa jedlá vyberali?
Vždy sme vyberali jedálniček podľa predstavy prezidenta a po komunikácii s hosťom sme ho pripravili tak, aby jedlo reprezentovalo našu národnú kuchyňu i preferencie a zdravotné obmedzenia hosťa. Halušky sme jej neponúkli, keďže to boli tradičné chody jedál zo slovenskej a stredoeurópskej kuchyne. Z vín nesmeli chýbať Radošinský Klevner a Tokajské, ktoré sme podávali k dezertu na záver štátneho banketu, ktorý bol v bratislavskej Redute.
Kto navrhol, aké miesta navštívi? Kde sa jej páčilo možno najviac?
Hostiteľom bol prezident Ivan Gašparovič a on okrem Bratislavy navrhol návštevu Vysokých Tatier. Bratislava je samozrejmosťou. Naše hlavné mesto, a zároveň sídlo hlavy štátu. Okrem Prezidentského paláca navštívila kráľovná aj Primaciálne námestie a hrad Devín, pod ktorým odhalila nový pamätník Brána slobody, symbolizujúci utrpenie ľudí žijúcich za železnou oponou. Stretla sa tam aj s veteránmi 2. svetovej vojny bojujúcimi v RAF (Royal Air Force) alebo aj účastníkmi odboja a veteránmi z vylodenia v Normandii. Na Devíne sa kráľovná spolu s prezidentom Gašparovičom stretli aj so sirom Nicholasom Wintonom, záchrancom 669 Židov. Štátny banket (slávnostnú večeru) sme zorganizovali v priestoroch Reduty, budovy Slovenskej filharmónie. Tam sme pozvali vyše 150 hostí reprezentujúcich Slovensko, počnúc politickými špičkami cez úspešných športovcov, umelcov až po vedcov a lekárov.
Aký bol druhý deň jej návštevy?
Druhý deň návštevy sme sa presunuli do Starého Smokovca a odtiaľ lanovkou na Hrebienok, kde kráľovná odhalila pamätnú tabuľu. Keď sme sa tam vyviezli, bola taká hmla, že bolo vidieť asi len na 5 metrov, no našťastie počas plánovaného fototermínu s panorámou Tatier sa obloha akoby zázrakom otvorila, na chvíľu vyšlo slnko a ukázala sa i malá dúha. Kráľovnú naše veľhory uchvátili natoľko, že po odlete z Popradu muselo jej lietadlo urobiť okružný let nad hrebeňmi Tatier. O niekoľko týždňov sme dostali krásny ďakovný list.
Niekoľko ľudí kráľovná aj oslovila, prehodila s nimi pár slov. Boli dopredu vybraní a upozornení, ako sa majú komunikovať?
Okrem oficiálnych hostiteľov, prezidenta, primátorov Bratislavy a Vysokých Tatier mala kráľovná zopár možností aj na osobný rozhovor. Boli to folkloristi pred Primaciálnym palácom, vojnoví veteráni na Devíne i horskí nosiči na Hrebienku. Samozrejme, títo ľudia boli dôkladne vybraní na stretnutie s kráľovnou, no určite boli i takí, ktorí sa náhodne ozvali aj z davu zvedavých divákov. Napríklad ja osobne som pred predstavovaním hostí na večeri poprosil veľvyslanca Michaela Robertsa o radu, ako správne osloviť jej veličenstvo. Prekvapil ma krátkou odpoveďou: „Just say Ma´m“- Iba povedzte Madam (skratka je Ma´m). A tak som jej aj povedal a zabralo to. Odmenou mi bol ten azda najmilší a najcharizmatickejší pohľad od panovníčky veľkého impéria.