Borrell v poslednom poldruha roku koordinoval snahy o oživenie jadrovej dohody svetových veľmocí s Iránom z roku 2015. USA od nej o tri roky neskôr za vlády prezidenta Donalda Trumpa odstúpili. Irán v reakcii na to postupne prestával dohodu plniť, zvýšil svoje zásoby obohateného uránu a vypol monitorovacie kamery dozornej agentúry OSN.
V auguste Borrell predložil signatárom návrh, ktorý vtedy označil za "konečný". Podľa jeho vyjadrenia pre AFP išlo o najlepší kompromis medzi postojmi všetkých strán. Irán však stále žiada, aby Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) ukončila vyšetrovanie, ktoré začala po náleze stôp jadrového materiálu v troch objektoch. Teherán ich nedeklaroval ako súčasť svojho nukleárneho programu.
Zmenila sa aj politická situácia v USA. Pre prezidenta Joea Bidena je pred novembrovými voľbami do Kongresu ťažké uzavierať dohody s Iránom, približuje AFP. "Návrhy sa zbližovali, ale, žiaľ, po lete sa posledné návrhy nezbližujú, ale rozchádzajú," opísal Borrell situáciu. Po posledných návrhoch Iránu prelom v najbližšom čase neočakáva.
Európski signatári jadrovej dohody – Británia, Francúzsko a Nemecko – minulý týždeň uviedli, že pochybujú o úprimnosti Iránu obnoviť dohodu. Teherán označil ich spoločné stanovisko za nekonštruktívne a poľutovaniahodné. Borrell pre AFP dodal, že už nemôže predložiť žiaden návrh na prekonanie patovej situácie. "Z mojej strany už nemám čo navrhovať," vyhlásil.
