TASR informuje informuje na základe správy Reuters. Ide o súčasť kampane prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva zameranej na vytvorenie "nového Kazachstanu". Cieľom je dištancovať sa od Nursultana Nazarbajeva, prvého a dlhoročného prezidenta tejto stredoázijskej krajiny. Mesto premenovali na počesť exprezidenta krátko po jeho odstúpení v roku 2019. Nazarbajev si aj naďalej uchoval rozsiahle právomoci ako predseda kazašskej Bezpečnostnej rady. Patril mu aj titul "elbasy" alebo vodca národa a k tomu prislúchajúce mocenské výhody.
Mnoho obyvateľov však počas Nazarbajevovej vlády pociťovali útlak. Pocit frustrácie vyvrcholil v januári 2022, keď zvýšenie cien pohonných hmôt vyvolalo celonárodné protesty. Počas nepokojov vtedy zahynulo najmenej 230 ľudí. Postupne sa začali zverejňovať informácie o korupcii a rodinkárstve Nazarbajevovho režimu, ktoré umožnili jeho najbližším obohacovať sa. Tokajev preto Nazarbajeva zbavil výsad. Jeho spojenci boli vytlačení z funkcií a niektorí čelia obvineniam z korupcie.
Nazarbajev stál na čele Kazachstanu od roku 1990, v roku 1997 presťahoval hlavné mesto z Alma-Aty do vtedajšieho Akmolinsku. O rok neskôr dostal nový názov Astana. Dôvodom premiestnenia metropoly bolo, aby hlavné mesto ležalo v geografickom centre tejto rozsiahlej krajiny. Alma-Ata sa totiž nachádza pri juhovýchodných hraniciach s Kirgizskom. Z Astany sa odvtedy vďaka miliardám "petrodolárov" stala moderná metropola.
Mažilis zároveň v piatok odhlasoval nahradenie súčasného systému maximálne dvoch po sebe nasledujúcich päťročných funkčných období prezidenta jediným sedemročným mandátom, dodáva spravodajská stanica Slobodná Európa (RFE/RL). Táto zmena však nebráni Tokajevovi, ktorý bol zvolený podľa predchádzajúcej verzie ústavy, uchádzať sa v ďalších voľbách o druhé funkčné obdobie na čele štátu.
