Farby ako symbolika
Dôležitú úlohu hrali v kráľovninom šatníku farby. Na mnohých fotografiách z mladosti vynikala v záplave tmavých mužských frakov svojimi farebnými šatami, v ktorých doslova svietila. To jej zostalo až do posledných dní jej života. Výrazné farby boli volené zámerne, aby bola vždy stredobodom pozornosti. Kráľovnin životopisec Robert Hardman ju citoval: „Nemôžem nosiť béžovú, pretože by nikto nevedel, kto som,“ povedala.
Čierna farba je pre členky kráľovskej rodiny stále tabu, povolená je iba na rôzne smútočné chvíle. Každá farba, v ktorej sa objavila na verejnosti, bola dopredu dôkladne vybraná. Napríklad, nikdy nenosila zelenú, ak mala vstúpiť na trávnik. Zároveň farby sú jedným z mála spôsobov, ako sa mohla v politike vyjadriť. Členovia kráľovskej rodiny totiž majú oficiálne zakázané politiku na verejnosti komentovať. Červenú farbu preto kráľovná volila na počesť vojnových veteránov.
Počas pandémie chcela v ľuďoch vzbudiť nádej a dodať im optimizmus, preto nosila najmä modrú a zelenú. „Vytvorila svoj vlastný štýl obliekania, ktorým bola jasne rozpoznateľná pre všetkých, a to nielen vo Veľkej Británii. Stal sa jej osobnou značkou, ktorá stačila sama osebe na to, aby sme rozumeli, kým daná osoba je aj bez kráľovskej koruny na hlave. Charakterizovali ju povestné klobúky a jasná, mnohokrát veľmi odvážna farba - napríklad ostrú fuchsiovú nosila oveľa skôr, než ju začal používať Valentino,“ hovorí odborníčka na protokol Katarína Strýčková.
Milovala vrecká
Od polovice 60- ych rokov až do 90-ych sa o garderóbu Alžbety II. staral dizajnér Hardy Amies. Ten pre ňu vytvoril množstvo civilnejších modelov, voľnejšie strihy kabátov a extravagantné pokrývky hlavy. Od roku 2002 na kráľovnine oblečenie dbala dvorná garderobiérka a dizajnérka Angela Kelly. Tá prezradila, že jej veličenstvo milovalo vrecká, ktoré jej poradcovia neodporúčali, aby na verejnosti do nich náhodou nestrčila ruky.
