Do úvahy prichádza napríklad zníženie vykurovania budov na hygienické minimum, priestorový audit budov a operatívne riešenie využívania priestorov s cieľom zníženia spotreby tepla či nastavenie a regulácia útlmov vykurovaných priestorov. "Ako krajné riešenia v prípade, ak by štát nekompenzoval enormný nárast cien, aj odstavenie bazénov, počas skúškového obdobia zimného semestra uzavretie internátov a skúšanie online, prípadne prechod vybraných zamestnancov na prácu z domu a len temperovanie budov," priblížil Rybanský. V hre je aj úplné odstavenie budov, ktoré sú minimálne využité, zapínanie vybraných druhov energeticky náročných strojov, prístrojov a zariadení len na nevyhnutne potrebný čas a výmena svietidiel za úsporné LED.
Rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo chce, aby nemuseli na univerzite prežívať obdobie sprevádzané takými opatreniami, ktoré na takmer celé dva akademické roky znemožnili naplno realizovať poslanie univerzity a mali negatívny vplyv na chod celej univerzity či vzdelávací proces študentov.
Vedenie Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave sleduje vývoj cien plynu a elektrickej energie. "Keďže štúdium v umeleckých študijných programoch je finančne náročné vzhľadom na individuálnu výučbu a prácu v malých skupinách či energetickú náročnosť priestorov určených na verejnú prezentáciu umeleckých výkonov. Naším cieľom je však zachovať prezenčnú výučbu v maximálnej možnej miere," uviedol pre TASR prorektor pre zahraničie, styk s verejnosťou a projektovú činnosť VŠMU SR Matúš Benža.
