V skutočnosti nie je založené na žiadnom vedeckom poznaní, píše americký bulvárny portál New York Post, ktorý cituje britský bulvárny portál Daily Mail. Profesor fyzickej aktivity a sedavého správania na univerzite v Spojenom kráľovstve v Leicestri preň povedal, že „neexistoval žiadny dôkaz, že by hranicou malo byť práve 10-tisíc krokov“.
Krátko pred olympijskými hrami v Tokiu v roku 1964 sa v Japonsku venovala veľká pozornosť zdravému životnému štýlu. Mnohé miestne spoločnosti sa preto pokúšali profitovať z tohto humbuku. Spoločnosť Yamasa vtedy prišla so šikovným marketingovým trikom na predaj krokomera s názvom Manpo-Kei. Doslova znamená „10 000 krokov“.
Niektorí dokonca veria, že spoločnosť si vybrala toto meno jednoducho preto, že japonský znak označujúci 10-tisíc, 万, vyzerá podobne ako kráčajúci muž. Za týmto číslom nebolo žiadne skutočné zdôvodnenie. Výhodou však bolo, že je okrúhle, zapamätateľné a vraj vyzerá pekne. Spoločnosť nemala žiadne vedecké dôkazy, ktoré by to podporili, chceli len predať svoj produkt. Nevedomky ovplyvnili fitness priemysel na ďalšie roky.
To, či ľudia naozaj potrebujú prejsť 10-tisíc krokov denne, aby si udržali zdravý životný štýl, bolo predmetom mnohých štúdií. Ukázalo sa, že je to dobrý cieľ. Až donedávna sa však štúdie robili len o tom, aké účinky má na naše telo, keď prejdeme 5-tisíc krokov.
Štúdia zverejnená v marci 2022 odhalila, že niečo medzi 6- až 8-tisíc krokmi denne je primerané. Pokiaľ teda človek prejde viac ako 8-tisíc krokov denne, na výhodách mu to nepridá. Ďalšia štúdia zas naznačuje, že dôležitejšie než počet krokov, je samotné tempo, ktorým kráčame. Dánski odborníci spoločne s tými austrálskymi dospeli k záveru, že 10-tisíc krokov denne nemusí byť potrebných, pokiaľ človek kráča rýchlo.
