Pre TASR to uviedol Gabriel Lešinský zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. "Nález učinil čakateľ do jaskyniarskeho klubu v Košiciach, ktorý toto okolie veľmi dobre pozná. Pri povrchovom prieskume na túto lokalitu natrafil úplnou náhodou," priblížil Lešinský. Ako dodal, na objave následne spolupracovali dobrovoľní i múzejní jaskyniari.
Priepasť pomenovali Malá Gazina a predpokladajú, že sa vyvíjala desiatky tisíc rokov. Až do tohto leta o nej žiadne záznamy neexistovali. "Ide o priepasť v pokročilom štádiu vývoja, jej pôvodné parametre je veľmi ťažké odhadnúť. V ústí sa zasekli obrovské bloky, ktoré sú produktom skalného rútenia a blokujú prechod do ďalších priestorov, ktoré tam však určite sú," uviedol Lešinský.
Jaskyniarom sa v Malej Gazine podarilo dostať do hĺbky siedmich metrov. O tom, že priepasť pokračuje i ďalej, má svedčiť výron studeného vzduchu, ktorý sa tu uvoľňuje. "Vzhľadom na to, že ide o archeologické nálezisko, v súčasnosti nie je možné vykonať také práce, ktoré by nám umožnili preniknúť ďalej do podzemia," skonštatoval Lešinský.
Pod kamennou platňou na dne priepasti totiž jaskyniari objavili i kostrový nález. Išlo o úlomky ľudskej lebky, čeľuste so zubami a niekoľko dlhých kostí. Tie by mali pochádzať z obdobia neskorého stredoveku, bližšie ich bude skúmať antropologička Slovenského národného múzea v Bratislave. Objavené tu tiež boli úlomky keramiky či náboje a zásobník z druhej svetovej vojny.