Vedeli ste vopred, že Zdeno ukončí dlhú a úspešnú kariéru?
- V lete sme sa spolu rozprávali a už vtedy niečo načrtol, že plánuje skončiť. Tušil som, že k tomu môže prísť, ale definitívne rozhodnutie urobil Zdeno až v utorok.
Hoci je o necelé dva roky od vás starší, tak ste sa v mládežníckych výberoch Trenčíne stretli. On však veľa šancí nedostal, dokonca mu tréneri hovorili, nech s jeho výškou ide na basketbal. Spomínate si na to obdobie?
- Pamätám si ho ešte zo žiackych či z juniorských čias. Viem, že v Trenčíne nemal na ružiach ustlané a nedostal šancu za A-tím, iba za rezervu. Rozhodol sa pre odchod do pražskej Sparty, a to bol podľa mňa zásadný zlom v jeho kariére. Následne zamieril do Ameriky, kde mali na jeho výškové parametre výstroj a postupne zistil, že zámorský štýl hokeja mu absolútne sedí. Tam doslova ožil, nedal na reči zo Slovenska a svojou silnou vôľou sa presadil.
Ako teda celkovo hodnotíte jeho kariéru?
- Je to doslova až neuveriteľné! Spomínal som tie problémy v Trenčíne a napriek tomu dokázal odohrať famóznych 25 sezón v NHL. Získal Stanleyho pohár a drží rekord v počte štartov obrancov (1 680 zápasov) v celej lige. Myslím si, že bude veľmi ťažké v budúcnosti túto métu prekonať. Klobúk dolu pred jeho kariérou.
V roku 2001 ste sa stali spoluhráčmi v drese Ottawy a zahrali si niekoľko sezón. Aký bol v kabíne, už vtedy bolo vidno, že sa stane lídrom a legendou NHL?
- V Ottawe ešte nemal Zdeno žiadne písmenko na drese, či asistent alebo kapitán. Napriek tomu už vtedy bolo z jeho robustnej postavy i prejavu cítiť, že v budúcnosti to bude veľký líder. Už vtedy sa vedel v kabíne prejaviť, keď bolo potrebné, tak prehovoril. Keď následne prišiel do Bostonu a stal sa kapitánom, už bol jasný vodca. Vedel si nielen v kabíne, ale aj na ľade vybudovať obrovský rešpekt a mal prirodzenú autoritu. Aj keď bol superhviezda, vždy ostal človekom s nohami na zemi a veľkým charakterom.
Niekoľko sezón ste hrali aj proti nemu. Bolo to náročné? Zľutoval sa niekedy nad vami?
- Proti Zdenovi sa hralo veľmi ťažko, keďže tou dlhou hokejkou dočiahol všade. Navyše bol veľký a robustný, nič vám pred bránkou nedaroval. Viackrát som ho deň pred stretnutím pozval na večeru, dobre sme sa bavili, ale na druhý deň ma na ľade nepoznal. Tých 60 minút išlo kamarátstvo absolútne bokom, bol som pre neho súper ako každý iný.
Takže pocítili ste jeho tvrdosť?
- Veľakrát mi to poriadne osolil, ale s tým som vždy počítal. Bol absolútny profík vo svojej profesii.
Vlani ste sa dostali do Siene slávy NHL a Chicago dokonca vyvesí vaše číslo 81 pod strechu arény. Myslíte si, že aj Chárovi sa dostane rovnakej pocty?
- Bol by som veľmi prekvapený, ak by sa tak nestalo. Je iba otázkou času, kedy vstúpi do siene slávy a podľa mňa ho neminie ani vyvesenie dresu v Bostone. Pre tento klub i samotné mesto urobil v minulosti veľmi veľa.
Keďže kariéru ukončil ako hráč Bostonu podpisom jednodňového kontraktu, myslíte si, že bude pracovať v štruktúrach klubu a v budúcnosti sa môže stať aj generálnym manažérom?
- Keďže jeho rodina už roky žije v Bostone 11 mesiacov do roka, tak je dosť pravdepodobné, že bude zastávať nejakú funkciu v klube. A do budúcnosti si ho viem veľmi dobre predstaviť aj na pozícii generálneho manažéra. Je to super chalan, ktorý má veľký prehľad a pokoru, takže všetko ho predurčuje pracovať v manažmente.
