Ako dôvod uviedli vysokú koncentráciu verejných budov a ich energetickú náročnosť. Taktiež aj nízku mieru využívania obnoviteľných zdrojov energie. "Tretina všetkých verejných budov na Slovensku je situovaná v Bratislave, z ktorých si 86 percent vyžaduje komplexnú renováciu s cieľom zníženia spotreby energie a produkcie skleníkových plynov," spresnila hovorkyňa BSK Lucia Forman.
Významný modernizačný dlh má podľa jej slov aj verejné osvetlenie v Bratislave, ktoré je energicky dvojnásobne náročnejšie ako verejné osvetlenie Viedne. Mesto Bratislava však už deklaruje postupnú obnovu verejného osvetlenia. Do konca roka 2025 počíta s kompletnou výmenou takmer 50-tisíc svietidiel za energeticky efektívnejšie, využívajúce LED technológiu.
BSK deklaruje, že sa týmto témam spolu s územnými samosprávami v ostatných rokoch venuje, a to bez ohľadu na hroziacu energetickú krízu. "Kraj sa v uplynulom období sústredil na zatepľovanie budov, ktoré má vo svojej kompetencii (57 škôl, 14 zariadení sociálnych služieb, jedna poliklinika a sedem kultúrnych zariadení)," uviedla Forman. Ako podotkla, súčasťou zvyšovania energetickej účinnosti budov je aj výmena okien a modernizácia vykurovacích systémov, čo podľa jej slov BSK realizoval a realizuje.
Pre energetickú krízu chystá kraj aj viaceré ďalšie opatrenia. "V prvom rade musíme zabezpečiť fungovanie strategických inštitúcií pre obyvateľov – zdravotnícke zariadenia, domovy sociálnych služieb, respektíve školy. Tie budú mať prednosť," skonštatovala hovorkyňa.
Jedným z opatrení je aj spoločný nákup plynu pre organizácie prostredníctvom jedného dodávateľa s tým, že sa nebude nakupovať celkové množstvo plynu naraz, ale sledovať sa má burzový index a podľa potreby zadávať dodávateľovi príkaz na nákup určitej časti predpokladanej spotreby. "Tak diverzifikujeme riziko z nákupu celého objemu v nesprávnom čase," vysvetlila Forman. BSK sa chce taktiež koordinovať s partnerskými inštitúciami, ako je okresný úrad, ministerstvá zdravotníctva, školstva, hospodárstva a sociálnych vecí.