Putin k týmto zmenám prikročil len niekoľko dní po nariadení čiastočnej mobilizácie. Stredajšie oznámenie o mobilizácii 300.000 záložníkov však vyvolalo protesty v celom Rusku a novú vlnu hromadného odchodu obyvateľov z krajiny. Ruský parlament deň predtým schválil pozmeňujúce návrhy, ktoré sprísňujú tresty za vojenské zločiny v čase mobilizácie. Po podpísaní týchto zákonov hrozí vojakom, ktorí dezertujú, vzdajú sa "bez povolenia", odmietnu bojovať alebo neuposlúchnu rozkaz, až desať rokov odňatia slobody.
Za rabovanie v čase vyhláseného vojnového stavu bude hroziť trest odňatia slobody na 15 rokov. Zmeny prichádzajú v čase, keď sa Rusko snaží posilniť stavy svojej armády bojujúcej v rámci okupačného ťaženia na Ukrajine.
Samostatný zákon, ktorý bol tiež podpísaný v sobotu, uľahčuje prístup k ruskému občianstvu pre cudzincov, ktorí narukovali do ruskej armády. Cudzinci, ktorí strávia v ruskej armáde aspoň rok, budú môcť požiadať o ruské občianstvo, čím sa obíde bežná požiadavka päťročného pobytu v krajine. Zdá sa, že toto opatrenie je zamerané predovšetkým na stredoázijských migrantov z bývalých sovietskych republík, ktorí sú zvyčajne najímaní na namáhavé a slabo platené práce, všíma si AFP.
Moskovský starosta Sergej Sobianin v utorok ohlásil otvorenie náborového centra v migračnom stredisku Sacharovo, ktoré je dôležitým prechodným bodom pre migrantov. Kirgizsko a Uzbekistan ešte pred nadobudnutím účinnosti daného zákona varovali svojich občanov, aby sa nezúčastňovali na žiadnych ozbrojených konfliktoch.
