V Estónsku žije približne 20-tisíc obyvateľov s ruským občianstvom, ktorí by mohli byť v Rusku povolaní do vojenskej služby. "Nikomu nebudeme brániť v tom, aby nariadenie (o mobilizácii) poslúchol, no účasť na zločine proti mieru je v estónskom právnom systéme trestným činom," uviedol Kross. Dodal, že každý obyvateľ Estónska, ktorý vstúpi do ruskej armády vo vojne proti Ukrajine, "príde o povolenie na pobyt a rovnako bude mať zakázaný vstup do EÚ... Pre tých, čo sa rozhodnú odísť, už niet cesty späť".
"Všetci ruskí občania s platným povolením na pobyt v Estónsku majú nárok na ústavnú ochranu a rovnaké práva, ako všetci ostatní obyvatelia," uviedol Kross. Estónsko a ďalšie pobaltské štáty Litva a Lotyšsko už avizovali, že nebudú poskytovať azyl ruským občanom, ktorí odchádzajú do zahraničia po vyhlásení čiastočnej mobilizácie. Vstup ruských občanov na svoje územie výrazne obmedzí aj Fínsko.
Európska únia ako celok sa zatiaľ na spoločnom prístupe k utekajúcim Rusom nezhodla. V pondelok (26.9.) budú o tom na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli rokovať veľvyslanci 27 členských krajín EÚ. EÚ zdôraznila, že žiadosti Rusov o udelenie azylu by sa mali posudzovať individuálne. Mali by sa pri tom brať do úvahy nielen základné práva a zákony týkajúce sa azylového procesu, ale aj geopolitické faktory a bezpečnostné riziká, píše agentúra DPA.
