Psychologička Daniela Pikulová v rozhovore pre Nový Čas vysvetľuje, čo všetko si pod šikanou možno predstaviť, aké signály by mal rodič sledovať, i ako odhaliť, že by agresorom v škole mohlo byť práve vaše dieťa.
Čo všetko môžeme označiť za šikanu?
Šikana môže mať veľa podôb. Môže ísť o fyzické, ale aj psychologické ubližovanie. Taktiež sa šikana môže prejavovať cez poškodzovanie a kradnutie vecí dieťaťa. Keď hovoríme o fyzickom ubližovaní, veľmi často nejde o klasické bitie. Skôr sa objavujú drobné štuchance, sácania, potiahnutia, uštipnutia, ktoré z diaľky môžu vyzerať nevinne. Deti aj obeť sa pri tom často smejú a môže to pôsobiť ako hra.
Často sa stretávame s miznutím alebo „strácaním“ vecí, dieťa prichádza domov s poškodenými vecami, roztrhaným a špinavým oblečením. V prípade psychologickej šikany je na šikanované dieťa vyvíjaný tlak, je vydierané, agresor v ňom vyvoláva strach alebo sa mu vysmieva, ponižuje ho. Opakom môže byť krutá ignorancia, do ktorej agresor môže vťahovať aj iné deti z triedy. Do psychologickej šikany by som zaradila aj kyberšikanu.
Kedy treba zbystriť pozornosť?
Mnohé z týchto prejavov nemusia automaticky znamenať šikanu a zároveň šikana môže prebiehať bez toho, aby si dospelý čokoľvek všimol. O šikanu môže ísť vtedy, ak sa pozorované nežiaduce správanie objavuje opakovane. Prípadne, ak dospelý spozoruje výraznú zmenu v správaní dieťaťa alebo skupiny detí, je namieste zvýšiť pozornosť.
Môže byť formou šikany aj to, keď kolektív niektoré dieťa ignoruje a nezapája do aktivít?
Určite áno. Ide o veľmi ubližujúci prejav šikany, pretože obeť sa prakticky nemá čoho chytiť, ak to chce riešiť. Pri pohľade zvonka sa mu nič zlé nedeje, nikto ho neohrozuje, nenadáva mu, nevysmieva sa. Prizerajúci dospelý to preto môže vyhodnotiť tak, že dieťa je introvertnejšie a do skupiny a aktivít sa mu skrátka zapájať nechce.
Je to výsada školského prostredia alebo sa s ňou možno stretnúť už v škôlke?
Objavuje sa už v predškolskom období, avšak tým, že sú deti mladšie, menej sofistikované, málokedy sa toto ubližujúce správanie označí ako šikana. Takisto sa vyskytuje aj v pracovnom prostredí, medzi dospelými. Vtedy hovoríme o mobingu.
Aké signály sledovať?
Jedna z prvých vecí, ktoré je možné pozorovať, je, že dieťa nechce chodiť do školy. Bojí sa chodiť do školy, ráno plače, nechce jesť. Má rôzne telesné prejavy, býva mu zle od žalúdka, bolí ho hlava, pritom je zdravé. Má rôzne modriny, škrabance alebo iné zranenia, ktoré nevie vysvetliť.
Ďalším silným signálom je zhoršený prospech a chodenie poza školu. Prípadne začne chodiť do školy rôznymi cestami príliš skoro alebo, naopak, príliš neskoro. Domov môže nosiť zničené veci alebo ich často stráca, pýta si peniaze alebo veci navyše. Ak sa ho na školu pýtajú, ošíva sa, znervóznie, nechce odpovedať.