Aké prejavy má šikana zo psychickej stránky?
Rodičia si môžu všimnúť aj iné zmeny, ktoré v prvom momente vôbec nemusia poukazovať na to, že dieťa je šikanované. Môže ísť o zmeny nálad, správania – je nezvykle tiché, plačlivé, mrzuté, utiahnuté alebo aj naopak, hádavé. Pozorovať možno aj zníženú frustračnú toleranciu, narušený spánok, nočné mory. Rovnako si možno všimnúť aj zmeny v návykoch používania sociálnych sietí, internetu.
Môžem na svojom dieťati spozorovať, že je agresor? Rodičia tomu asi často nechcú veriť.
Rodičia sú prakticky vždy veľmi nepríjemne prekvapení až šokovaní, keď zistia, že ich dieťa je agresor. Je úplne pochopiteľné, že nikto nechce počuť o svojom dieťati, že ubližuje druhým. Rodičia spravidla zažívajú hnev, sklamanie a aj hanbu, keď príde zo školy takáto správa. Máloktorý rodič sa však zamýšľa nad možnosťou, či by jeho dieťa mohlo byť agresor.
Je vtedy potrebné sa pozrieť na rodinné zázemie dieťaťa?
Áno, najprv sa treba pozrieť do vlastného dvora a položiť si otázku, či niečo z toho, čo zažíva dieťa doma, nemôže byť základom pre tento druh nežiaduceho správania. Napríklad ako sa správam ja ako rodič? Ako komunikujem s partnerom? Ako zvládam hnev? Kričíme doma na seba? Nadávame si? Urážame sa navzájom? Zvyknú sa súrodenci biť? Aké hry dieťa hrá, čo sleduje na sociálnych sieťach? Venujem dieťaťu dosť pozornosti? Pre deti je rodič prvým a najdôležitejším vzorom. Ak niečo podobne nežiaduce dieťa zažíva doma, môže to buď považovať za normu správania, alebo nežiaducim správaním kompenzovať nahromadenú frustráciu z domáceho prostredia.
Dajú sa sklony k šikane vypozorovať?
Pri zameraní pozornosti na dieťa si môžeme napríklad všímať, či je moje dieťa dostatočne empatické. Ďalším signálom môže byť, keď dieťa potrebuje mať pocit kontroly nad ľuďmi okolo seba. Možno si položiť otázku, ako dieťa reaguje, ak spraví niečo zlé. Prijme vinu a s tým spojené dôsledky alebo sa snaží silou-mocou vyviniť a hodiť to na druhých a urobiť obeť zo seba? Rodič môže pozorovať aj to, že dieťa býva drzé, odvráva a často sa prejavuje arogantne. V neposlednom rade je potrebné dieťaťu venovať zvýšenú pozornosť, ak samo už bolo obeťou šikany. Odpovede na tieto otázky môžu byť prvými indikátormi toho, či má dieťa sklon k šikanovaniu. Zároveň predstavujú aj príležitosti, na ktorých rodina môže pracovať, aby dieťa zažívalo pokoj a spokojnosť a nemalo potrebu ventilovať nepríjemné pocity ubližujúcim spôsobom.
Môže sa dieťa správať odlišne v rôznych prostrediach, napríklad v škole byť agresorom, ale v inom prostredí naopak obeť šikany?
Áno. Agresívnym správaním v jednom kolektíve môže dieťa kompenzovať pocity nedostatočnosti a nedostatku kontroly v inom prostredí. Dieťa potrebuje zažiť pocit moci a kontroly, ale takisto to môže byť volanie o pozornosť.
