Čo mi môže napovedať, že sa moje dieťa nachádza v prostredí, kde je šikana?
Dieťa môže medzi rečou spomenúť spolužiaka, s ktorým sa nikto nebaví, prípadne je často v konflikte s niekým z ďalších detí. O agresorovi sa môžete dopočuť, že často robí zle jednému konkrétnemu dieťaťu, berie mu veci alebo ich kazí. Môže hovoriť aj o strachu, aby sa mu nestalo niečo podobné. Na druhej strane však o tom dieťa môže hovoriť aj ako o vtipnej príhode, pretože si nemusí uvedomovať, čo sa v triede vlastne deje. Vždy je však dôležité dieťa vypočuť, brať ho vážne a pýtať sa ho, aby si rodič vedel urobiť presnejšiu predstavu.
Ako by mali v škole reagovať na šikanu?
Určite by pedagógovia nemali zostať ľahostajní pri podozrení na šikanu. Ak si nie sú istí, je dôležité, aby si dali námahu zistiť informácie z viacerých zdrojov, kontaktovať iné učiteľky, vychovávateľky, ktoré prichádzajú do styku s konkrétnymi deťmi a spoločne si pospájať obraz o tom, čo sa vlastne deje. Následne je potrebné osloviť deti, agresora a obeť oddelene a v prvom rade vytvoriť pocit bezpečia a atmosféru dôvery. Školy by mali mať vypracovaný orientačný postup, ako konať v podobných situáciách.
Ako riešiť situáciu, keď sú v triede jeden, dvaja žiaci, ktorí šikanujú ostatné deti? Sú v tomto prípade učitelia bezmocní?
Nedá sa povedať, že by učitelia boli bezmocní. V extrémnych prípadoch majú možnosť prizvať k riešeniu aj políciu. Vážnejšie však je, že učitelia sú preťažení a tým pádom vzniká väčšie riziko, že signály poukazujúce na šikanu ujdú ich pozornosti, prípadne nemajú kapacitu sa im dostatočne venovať. Pritom najúčinnejšie sa so šikanou bojuje, ak sa odhalí v začiatkoch.
Ako a kedy sa s deťmi rozprávať o šikane?
Netreba s tým čakať. Rozhovor o šikane sa začína prakticky už tým, keď maličkým deťom rodičia vysvetľujú, že nerobíme druhým to, čo nechceme, aby druhí robili nám. Čím je dieťa staršie a zrelšie, tým sa veci iba presnejšie pomenovávajú a ide sa viac do detailov. Občas sa stáva, že deti považujú za šikanu každý drobný konflikt. Je dôležité, aby sme ich upozornili na rozdiel medzi situačným konfliktom a opakovaným, cieleným úsilím niekomu ubližovať.
Máme učiť deti, aby proti šikane niečo podnikli?
Je dôležité deti podporovať a dodávať im odvahu v tom, aby sa iba neprizerali, ak sú svedkami šikany v triede. Nemusia hneď priamo na mieste zasiahnuť, stačí, ak to povedia dospelému, ktorému dôverujú. Potom je už na dospelom, aby dieťa bral vážne a podnikol kroky, ktoré povedú k zastaveniu šikany a riešeniu situácie.
