Brusel nám vyčíta najmä krívajúcu nezávislosť súdnictva, problematické stíhanie korupcie, nedokonalé financovanie politických strán či nejasnosti pri čerpaní eurofondov a verejných obstarávaniach. V rebríčku krajín sme skončili až na 24. mieste. Zarážajúce je, že až 90 percent Slovákov považuje u nás korupciu za rozšírenú a viac ako polovica ľudí má pocit, že za posledných pár rokov dokonca stúpla.
Európska únia vynakladá na potlačenie korupcie miliardy eur. Napriek tomu sa obyvateľom zdá, že úplatkárstvo za posledné roky stúplo, čo potvrdili aj v prieskume Eurobarometer. Komisia síce ocenila, že sme na jeho odstránenie vynaložili úsilie, stále však máme čo zlepšovať. „Korupcia podkopáva dôveru občanov v demokratické inštitúcie a právny štát, poškodzuje európske hospodárstvo a pripravuje štáty o veľmi potrebné príjmy z daní,“ uviedla Cecilia Malmströmová, komisárka Európskej únie pre vnútorné záležitosti.
Toto nám vyčítajú
Odborníci z Bruselu nám vyčítajú, že by sme mali posilniť nezávislosť súdnictva, poukázali aj na úzke prepojenie medzi politickou a podnikateľskou elitou a odporučili nám zvýšiť transparentnosť financovania strán. Viacerí odborníci s výsledkami EÚ súhlasia. Na Slovensku máme v protikorupčnej oblasti dobré zákony, slabšia je vymožiteľnosť. Veľké škandály ako emisie či kauza Gorila zostávajú nevyšetrené. Aj to nasvedčuje, že zle fungujú súdy, prokuratúra a polícia,“ skonštatovala Zuzana Dančíková z Transparency International Slovensko.
Najvyšší súd sa bráni
„Meno predsedu Najvyššieho súdu (NS SR) ani NS SR sa v správe nespomína. Rovnako ani slovo o nátlaku, pretože zo zákona predseda NS SR nemá žiadnu možnosť ovplyvniť prácu disciplinárnych senátov, ktoré sú nezávislé. Predseda NS SR Harabin podal historicky najmenej disciplinárnych podnetov, na rozdiel od iných predsedov súdov, ministrov a nevymieňal plošne predsedov súdov, ako sa to robilo v minulosti,“ reagovala kancelária Najvyššieho súdu. Rezort spravodlivosti uviedol, že Slovensko nemalo možnosť sa k správe počas prípravy vyjadriť. „Výsledkom je, že správa vychádza z mnohých skreslených, respektíve dávno neaktuálnych informáci,“ uviedla Alexandra Donevová z ministerstva.
Pohľad súdov na slobodu prejavu
Fungovanie a rozhodovanie súdov je už roky témou, ktorá trápi celé Slovensko. Príkladom je aj pohľad všeobecných súdov na slobodu prejavu a práva na informácie. Dôkazom sú dve nedávne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva či jedno rozhodnutie Ústavného súdu v sporoch, ktoré viedol vydavateľ Nového Času. Vo všetkých troch prípadoch bolo ich verdiktmi potvrdené, že hranice slobody prejavu sú oveľa ďalej, ako sú naše súdy ochotné akceptovať.
Toto nám Brusel vyčíta
Využívanie finančných prostriedkov EÚ
V správe Únia pripomenula dôkazy o netransparentnom prideľovaní finančných prostriedkov, ktoré našla Slovenská informačná služba. Peniaze sa v týchto prípadoch nevyužívali v súlade so stanoveným účelom. Komisia následne Slovensku pozastavila platby určené pre program na rozvoj dopravy. Ako hlavné príčiny uviedla opäť obvinenia z úplatkárstva a konfliktu záujmov. Podľa prieskumu Eurobarometra z minulého roku až 57 % Slovákov uviedlo, že vo verejnej súťaži nemohli uspieť v dôsledku korupcie! Únia navrhuje, aby sa zintenzívnili kontroly polície a úradov a posilnila najmä prevencia a zvyšovanie pokút za podobné prípady.
Nezávislosť súdnictva
Európska únia si vzala na paškál najmä stav v slovenskom súdnictve. Podľa správy dosiahlo Slovensko najhoršie skóre vo vnímaní nezávislosti súdnictva spomedzi všetkých krajín Únie. Vážne obavy podľa nej vyvolalo odvolávanie predsedov a podpredsedov súdov bez možnosti preskúmania nápravy. Okrem toho niekoľko sudcov, ktorí verejne kritizovali stav súdnictva, muselo podstúpiť disciplinárne konanie, čo vyvolalo veľkú nevôľu odborníkov. Tí kritizovali spôsob, akým najvyšší šéf spravodlivosti využil svoje právomoci na ovplyvnenie disciplinárnych komisií predovšetkým v konaniach týkajúcich sa sudcov, ktorí sa očividne nepodvoľovali jeho vplyvu.
Financovanie politických strán
Nemenej podstatnou témou je podľa správy zvýšenie transparentnosti financovania strán na miestnej a regionálnej úrovni. Organizácia Skupina štátov proti korupcii (GRECO) zistila aj v tejto oblasti značné nedostatky. Zároveň vydala podrobné odporúčania vrátane zriadenia samostatného orgánu s dostatočnými zdrojmi, ktorý by dohliadal nad financovaním politických strán a volebných kampaní. V protikorupčnej správe Únia zvozila aj slovenské ministerstvo financií, ktoré vraj zákon nevykonáva v dostatočnej miere, pretože dohľad z ich strany je vyslovene formálna záležitosť.
Prepojenie medzi podnikateľmi a politikmi
Po financovaní politických strán je tŕňom v oku európskych elít aj úzke prepojenie politickej elity a podnikateľov. Aj keď nemenovali žiadny konkrétny prípad, dôkazov o väzbách medzi predstaviteľmi vlády a parlamentu na jednej strane a finančníkov či majiteľov firiem na druhej strane bolo za uplynulé roky neúrekom naprieč celým politickým spektrom.
Komu by slováci najskôr oznámili prípad korupcie:
polícia 53%
médiá, novinári 27%
národný ombudsman 16%
mimovládne organizácie 10%
súdy, justícia 10%
Úplatkárstvo na Slovensku
Až 90 % Slovákov
si podľa zistení Európskej únie myslí, že korupcia je bežným javom.
259 nahlásení
korupcie od občanov musela riešiť slovenská polícia počas prvých 8 mesiacov
v priebehu minulého roku.
Tvrdé tresty
Páchateľov od prijímania či ponúkania úplatkov neodrádzajú ani tvrdé tresty. Za prijatie úplatku hrozí trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov. V závažnejších prípadoch dokonca 7 až 12 rokov. Pri ponúkaní 3 roky, v závažnejších prípadoch od 4 do 10 rokov basy.
66 % ľudí
považuje korupciu v našej spoločnosti za vážny, až veľmi vážny problém pri obchodovaní na Slovensku.
861 000 €
si Slováci podľa polície vyžiadali za prvý polrok minulého roka na úplatkoch.
Pripravujú zákon
Policajný zbor sa podieľa na tvorbe zákona o ochrane oznamovateľa, ktorý korupciu nahlási. Po novom sa majú riešiť aj otázky jeho ochrany vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi.
Najviac
Polícia minulý rok zaznamenala najviac prípadov korupcie na západe Slovenska, nasledovalo hlavné mesto a metropola východu Košice, kde evidovali počas prvého polroka až 63 prípadov.
