V tom čase prebrala iniciatívu mama Banášová. „Posadila si vtedy sestru k sebe. Nezdalo sa jej sestrino správanie,“ približuje Adela a pokračuje. „Keď sestra napokon všetko vyklopila, mama jej dohovorila. Povedala jej, že tá dievčina je smutná, a preto s ňou treba mať súcit. To zásadne zmenilo energiu, v akej sestra do situácií vstupovala. Už sa necítila ako obeť, ale cítila sa silnejšia než jej ,šikanátor‘. Ďalej jej povedala, aby s ňou nebojovala. Keď jej urobí zle, nech ju nechá a pokojne jej ponúkne aj desiatu. Agresor sa živí strachom obete a keď obeť prestane mať strach, celá ,zábava‘ je preč. Sestra to ako 10-ročná pochopila. Prestala byť pre dievčinu ,výživnou‘ obeťou a šikana do týždňa prestala. Dokonca sa z nich potom stali kamarátky.“
Nakoniec Adela priznáva, že skúsenosť so šikanou na vlastnej koži nielen ju, ale aj sestru posunula ďalej. „Myslím, že nás táto situácia obe posilnila. Aj v téme súcitu. Preto som ani ako dieťa nemala rada rozprávky, kde zlých vyhnali za dedinu, lebo som aj na sebe samej pochopila, že za tým všetkým je smútok. Samozrejme, aj riešenie, ale so súcitom,“ uzatvára moderátorka.
