Je hlavným dôvodom vášho odchodu z Markízy, že vám chýbajú programy ako Lampáreň či Paľba?
Lampáreň bola moja srdcovka, bolo to takmer štrnásť nádherných rokov v bezprostrednom kontakte s televíznymi divákmi a, žiaľ, aj s ich starosťami. Tá relácia ponúkala obrovskú spätnú väzbu. Viem, že sme nemohli zmeniť celý svet, ale mali sme šancu zmeniť aspoň ten mikrosvet ľudí, pre ktorých sme boli možno poslednou šancou. Boli to skvelé a užitočné relácie a stav našej krajiny by uživil aj desať takých relácií v každej televízii.
Máte zo strany RTVS sľúbené aj to, že sa budete môcť podieľať práve na niečom takomto?
Dvere sú otvorené, kniha je zatiaľ nepopísaná... Rozprávali sme sa aj o tom. Ale všetko má svoj čas. Nechcem predbiehať...
26-ročné „manželstvo“ s Markízou asi nebolo len z rozumu. Padla aj slza pri rozhodovaní, či odísť?
Hovorí sa, že chlapi neplačú, ale musím priznať, že to boli veľmi ťažké chvíľky. To rozhodnutie nepadlo zo dňa na deň. Samozrejme, je to 26 rokov a za taký dlhý čas sa aj citovo naviažete na tú firmu, na ľudí, ktorí sa stali vašimi priateľmi, na samotnú budovu, kde poznáte každú kľučku či vypínač. A toto na vás doľahne. Bolo to rozhodovanie plné emócií. Chýbať mi budú najmä ľudia, ktorí tam boli okolo mňa. Uvedomujem si, že sám som nič a uvedomujem si aj to, že o tých ľudí prichádzam.
