Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná organizácia práce (ILO) OSN zverejnili dva dokumenty, v ktorých radia, ako najlepšie predchádzať a chrániť sa pred rizikami ohrozujúcimi duševné zdravie na pracovisku. Upozornili tiež, že psychický stres je finančne nákladný nielen pre jednotlivcov, ale i celú spoločnosť.
Podľa WHO a ILO z dôvodu depresií a úzkosti stratia zamestnávatelia a zamestnanci 12 miliárd pracovných dní, čo stojí svetovú ekonomiku až bilión dolárov.
"Nastal čas sústrediť sa na škodlivý účinok, ktorý môže mať práca na naše duševné zdravie," uviedol vo vyhlásení šéf WHO Thedros Adhanom Ghebreyesus. Dodal, že "duševná pohoda jednotlivca je dostatočným dôvodom na podniknutie určitých opatrení, no zlý duševný stav má tiež vplyv na výkonnosť a produktivitu".
WHO v júni upozornila, že takmer miliarda ľudí na svete trpela určitou formou duševného ochorenia ešte pred začiatkom pandémie koronavírusu, ktorá situáciu ešte zhoršila.
Podľa WHO by mala práca ochraňovať duševné zdravie, poskytovať pocit dosiahnutého úspechu, sebadôvery a dostatočné platové ohodnotenie. Škodlivé sú naopak nevhodné podmienky či zlé vzťahy na pracovisku. Zamestnanci sa v práci tiež môžu stretnúť aj s diskrimináciou súvisiacou s pohlavím, vekom, etnickou príslušnosťou, sexuálnou orientáciou či zdravotným znevýhodnením, upozornila WHO.
Smernice, ktoré predstavili WHO a ILO, odporúčajú zamestnávateľom okrem iného preškoliť pracovníkov na vedúcich pozíciách, aby sa vyhli vytváraniu stresujúceho pracovného prostredia a naučili sa reagovať na zamestnancov v horšom duševnom rozpoložení.