To, že fotografiu miluje, cítiť z každého jedného záberu! Svoju milovanú prácu však kvôli pandemickej situácii musela čiastočne opustiť. „Ja som vždy chcela fotiť, ale potom mi prišla do cesty myslienka na medicínu. To ale nakoniec nevyšlo, ale vzali ma na UKF, kde som skončila prírodné vedy, biológiu a chémiu,“ s úsmevom hovorí Janka Parkányiová o začiatkoch svojej cesty za objektív.
„Učiť som však nikdy neplánovala, aj keď teraz nerozumiem prečo, veľmi ľúbim všetky tie deti a verím, že aj oni mňa. Moja babička bola cely život pani učiteľka a tak na ňu aj spomína s láskou celá dedina,“ zamyslí sa nad svojou voľbou Janka. „Manžel ma vyštudovanú výtvarnú fotografiu v Ostrave, aj keď on sa venuje kamerovaniu. Čoskoro u nás skrsla myšlienka na vlastne foto a video štúdio. Venujeme sa zväčša svadbám, rodinným udalostiam, vystúpeniam, športovým zápasom, produktom, rada a často fotím deti v škôlkach,“ opisuje záber štúdia Janka.
„Keď naše deti podrástli a skončila mi materská dovolenka, chcela som sa venovať naplno už iba fotografii, no ale vtedy nám prišiel všetkým do života covid a my sme stratili 90% zákazok. Bola som teda nútená nájsť si prácu, preto som začala učiť na gymnáziu. Mám to tu veľmi rada, no mojou srdcovkou je stále fotografia, 1-2 soboty do mesiaca fotím svadby a sezónne rodinky, najmilšie mi je kvetinové fotografovanie v sakurách a levanduliach,“ hovorí šikovná fotografka, ktorá verí, že svoj sen bude môcť robiť naplno.
Fotenie v kvetoch
„Toto voňavé levanduľové fotenie je pre mňa najmilším fotením v roku, aj keď je trošku náročnejšie, milujem to tam. Levanduľa rozvoniava do diaľky, z fotografií sála pokoj a vôňa provance, farby sú pohladením pre dušu. Levanduľové pole vo Veľkom Cetíne si požičiavam od manželského páru, ktorý ma vždy nabalí tým najsladším levanduľovým sirupom. Tak u nás chutí leto. Ako levanduľová malinovka,“ opisuje momentálne fotenie Janka, ale pritom nezabudne dodať, že človek musí byť opatrný.
„Pri fotení v levanduli treba dávať pozor hlavne na hmyz, ktorý sa v levanduli nachádza v hojnom zastúpení. Všade počuť bzukot stoviek včeličiek a čmeliakov, poletujú tu motýle, neskôr podvečer, keď slnko vytvára tie najkrajšie farby, sa nájdu aj komáre, treba sa preto vyzbrojiť troškou trpezlivosti, hlavne, ak sa chcete fotiť s malými deťmi. Za 5 rokov, čo fotievam v levanduli, tu však ešte nikoho nikdy žiadna včielka nepoštípala.“
