Spoluhráči plakali
Marek bol veľmi talentovaným športovcom, ktorému učaroval najmä futbal. Hrával za milované Vysoké Tatry. Smúti za ním doslova celý klub. „Nemôžem tomu uveriť, to sa nedá pochopiť... Je to také absurdné a neuveriteľné. Mladý zdravý optimistický chlapec, futbalista, ktorého mali všetci radi, lebo to bol neskutočne dobrý človek,“ hovorí so slzami na krajíčku manažér tatranského futbalového klubu Milan Šefc.
„Jeho spoluhráči tiež tomu nemôžu uveriť, celý čas plačú a v pondelok ani nechceli ísť do práce a do školy, lebo nevládali uniesť tú strašnú informáciu. Bol to veľmi dobrý brankár. Bol som pri ňom, aj keď mal vážny úraz a utrpel otras mozgu. Viezli ho do nemocnice do Košíc. Dostal sa z toho a naplno trénoval. Bol verný Vysokým Tatrám. Na chvíľu si zahral aj za Spišskú Belú, ale teraz posledné tri roky hral za Vysoké Tatry. V nedeľu sme hrali zápas s Jamníkom a vyhrali sme tri nula. Po zápase som ho viezol, ako mnohokrát, na vlak do Bratislavy. Pred stanicou sme sa rozlúčili, ani v tom najhoršom sne som netušil, že navždy....“
