Najzložitejším procesom je predpoveď zrážok. „Treba rozlišovať silný dážď, ktorý je spojený s rozsiahlymi útvarmi, ako tlakové níže, kde prší na rozsiahlom území. Takýto typ zrážok sa dá pomerne úspešne predpovedať. Horšie je to s prívalovými lejakmi z búrkových oblakov, ktoré vznikajú a zanikajú veľmi rýchlo, a väčšinou zaberajú malé územie,“ prezrádza meteorologička „Základným nástrojom pre detekciu takýchto javov je meteorologický radar a v priemere sa dá ich výskyt predpovedať iba s hodinovým predstihom.“
Keď počasie nevychádza
Keďže sa počasie týka každého človeka, je na mieste otázka, ako je to vlastne s úspešnosťou predpovede počasia.
„Ľudia si často pozrú na našej stránke nejaký meteogram a povedia, že nám počasie nevychádza. Dôležitá je však interpretácia toho, čo vidia. Ak si človek pozrie dva rôzne modely a dospeje k názoru, že počasie nevychádza, je to preto, že každý model má inú fyziku a pracuje s inými počiatočnými údajmi. Človek by sa mal pozerať na zrážky plošne. Aj keď na jeho bode zrážky nehlásia, ale v okolí vidí potenciálne zrážky, môže ich predpokladať aj u seba,“ vysvetľuje správne „čítanie“ predpovedí počasia Martina Sadloňová.
Meteorológovia svoje predpovede každý deň vyhodnocujú a zisťujú, ako každá predpoveď vyšla. „Kolegovia spravili program, aby si vedeli spätne vyhodnotiť predpovede, a pri predpovedi na druhý deň je úspešnosť okolo 93 percent pre celé územie Slovenska. Občas sa stane, že niečo nevyjde,“ priznáva odborníčka.
„Potom kontaktujeme kolegov numerikov, aby zistili, prečo predpoveď nevyšla, či nie je chyba v programe. Tiež hľadáme, čo sme v modeloch nevideli alebo prehliadli, našťastie sa to nestáva často, maximálne raz či dvakrát ročne.“
