Meteorológia je mimoriadne zložitá veda plná fyziky a matematiky. V Slovenskom hydrometeorologickom ústave sme sa opýtali meteorologičky Martiny Sadloňovej, ako to vlastne s predpoveďami počasia je a ako odborníkom vychádzajú. „Vždy platí, že čím sme bližšie k danému dňu, tým je predpoveď presnejšia,“ objasňuje Martina Sadloňová.
Pomôže Aladin
Každý meteorologický model funguje s určitým priestorom, pre ktorý počíta predpoveď počasia. Možno si to predstaviť ako sieť štvorcov. Čím sú štvorce väčšie, tým je predpoveď všeobecnejšia a menej presná.
Predpovede SHMÚ vychádzajú z numerického predpovedného modelu ALADIN so štvorcami 4,5 x 4,5 km. Predpovede modelov, ktoré sú voľne dostupné na internete, pracujú pre naše územie s nižším rozlíšením. To je dôvod, prečo sú menej presné. „Veľa urobí pri predpovedi počasia aj skúsenosť a prax meteorológa,“ dodáva odborníčka.
Najzložitejším procesom je predpoveď zrážok. „Treba rozlišovať silný dážď, ktorý je spojený s rozsiahlymi útvarmi, ako tlakové níže, kde prší na rozsiahlom území. Takýto typ zrážok sa dá pomerne úspešne predpovedať. Horšie je to s prívalovými lejakmi z búrkových oblakov, ktoré vznikajú a zanikajú veľmi rýchlo, a väčšinou zaberajú malé územie,“ prezrádza meteorologička.
Ako meteorológovia podrobujú svoju prácu kontrole, na čo sa zamerať, keď si pozeráme predpovede a ako predpovede počasia vôbec fungujú? Dočítate sa o tom v Novom Čase Nedeľa!