Pomoc nie je hanba
Diktafón je nemý svedok nášho rozhovoru a plní si svoju robotu – nehlučne nahráva všetko, čo abstinujúci alkoholik Braňo Jobus povie. Aj niektoré nepríjemné, otázky. Napríklad, či mu nastavilo okolie občas nekompromisné zrkadlo.
„Okolie je dôležité, ale najdôležitejšie je aj tak to, čo urobíš ty sám,“ odpovie sebaisto a vzápätí prizná: „Ja už som sa tak trápil, že som mal z alkoholu depresiu. Boli však aj obdobia, keď som „zabrzdil“.
"Chodil som do práce a moja zodpovednosť bola alkoholom ohrozená. Alkoholik sa totiž vždy snaží uhrať to tak, že ešte je v pohode, že má veci pod kontrolou,“ sype si popol na hlavu a jedným dychom dodá: „Jedna kategória alkoholikov si to neuvedomuje, sú presvedčení, že to majú pod kontrolou. Potom sú takí, ktorí si to uvedomujú, ale nemajú silu či vôľu, aby s tým niečo urobili. Najdôležitejšie na ceste k abstinencii je priznať si závislosť a požiadať niekoho o pomoc.“
Pil od detstva
„Pil som od dvanástich rokov,“ šokuje a skôr než sa čokoľvek spýtam, vysvetľuje: „Jasné, že všetko sa začalo nenápadne a nikto si nič nevšimol. Sprvu ani rodičia. Hral som v hudobných skupinách, často aj do rána, chodili sme na akcie a všade sa chľastalo, tak ako sa chľastá aj teraz. Ja som vlastne nevedel porovnať inú kvalitu života, lebo som pil od detstva. To bol môj život a myslel som si, tak ako ostatní “alkáči“, že je to stále ešte v pohode. Ale až keď som úplne zabrzdil, až keď som sa úplne očistil, vtedy to bol raketový štart do života! Ak mám porovnať kvalitu života vtedy a teraz, tak predtým to bolo dehonestujúce!“ povie, vzápätí mu tvárou preletí úsmev.
„Dnes mám rádovo tisíckrát kvalitnejší život! Keď mi blízki ľudia povedia: Branko, veď ty si nebol zlý, ja viem jedno – k absolútnemu šťastiu mi chýbala sloboda. Žiť život naplno bez nejakých podmienok, barličiek ako je alkohol a ostatné drogy. Tá najsilnejšia droga je teraz pre mňa obyčajný vzduch a čistá voda. Vtedy, keď som pil, bolo všetko podmienené alkoholom. Predstavte si, ste v robote a neviete sa dočkať fajrontu, aby ste si dali pivo...“ pokrúti hlavou. Aj po rokoch sa čuduje, ako to mohol zvládnuť.
