Informuje o tom v tlačovej správe Peter Weisenbacher riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP), podľa ktorého tieto aktivity vyvrcholia dnes o 13:00, keď tisícky ľudí vrátane známych osobností, vytvoria živú reťaz okolo budovy Parlamentu a veže Big Ben v Londýne.
Paralelne vo Washingtone demonštranti obkľúčia Ministerstvo spravodlivosti. Assange je totiž väznený v Británii práve na žiadosť amerického rezortu spravodlivosti, ktorý žiada jeho vydanie na stíhanie. „Britská vláda by mala odmietnuť vydanie Juliana Assangea, nakoľko je zjavné, že ide o politicky motivované prenasledovanie a umožniť mu návrat domov. Assange je austrálsky občan, nikdy nebol americký občan a skutky, ktoré americká vláda považuje za nelegálne, sa ani nestali na jej území,“ uviedol Weisenbacher, ktorý protest organizoval.
Inštitút ľudských práv spolu s desiatkami mimovládnych a novinárskych organizácii, ale aj Radou Európy a OBSE, žiada vládu Spojeného kráľovstva aby Assangea prepustila. Petíciu IĽP spolu s týmto obsahom podpísalo už viac ako 18 000 občanov Slovenska. „Stíhanie Assangea je mimoriadne nebezpečným precedensom, ktorý ohrozuje slobodu tlače. Je to vlastne kriminalizácia novinárskej práce. Ako vydavateľ WikiLeaks totiž spravil iba to, čo robia kvalitní novinári po celom svete ako súčasť svojej práce, zverejnil závažné informácie, ktoré získal od zdroja,“ dodala reportérka a držiteľka Novinárskej ceny za rok 2018 Lýdia Kokavcová, ktorá sa tiež zúčastnila na proteste.
Publikovanie bolo podľa Kokavcovej jednoznačne vo verejnom záujme, nakoľko sa tým odkrylo mnoho zločinov. Ak by bol Assange vydaný do USA, predstavovalo by to podľa nej riziko pre všetkých novinárov kdekoľvek na svete. „Nezabúdajme, že Assange za svoju prácu získal cenu Európskeho parlamentu pre investigatívnych žurnalistov, teda tú istú ako Ján Kuciak. Dúfajme, že ho nepostretne rovnaký osud,“ uviedla ešte Kokavcová.
Julian Assage je už viac ako tri roky vo väznici Belmarsh pri Londýne a momentálne čaká na rozhodnutie britského Najvyššieho súdu (Supreme Court), kam sa odvolal voči rozhodnutiu ministerstva vnútra umožniť jeho vydanie do USA. Zakladateľ a vydavateľ WikiLeaks bol zatknutý krátko po tom, ako v roku 2010 zverejnil uniknuté dokumenty americkej vlády a armády o vojnách v Iraku a Afganistane. Záznamy a diplomatické depeše obsahujú informácie o vojnových zločinoch a porušovaní ľudských práv. WikiLeaks zverejnilo aj informácie o mučení zajatcov na americkej základni Guantánamo, ale aj dokumenty ruskej tajnej služby, informácie o praní špinavých peňazí švajčiarskymi bankami alebo dôkazy o korupcii afrických vlád.
Inštitút ľudských práv (IĽP) sa kauze Assange venuje už viac ako 10 rokov, pričom zorganizoval viacero protestov a verejných diskusií. V máji tohto roka sa jeho predstavitelia stretli s veľvyslancom Spojeného kráľovstva na Slovensku a odovzdali mu viac ako 10 000 podpisov slovenských občanov žiadajúcich britskú vládu, aby prepustila Juliana Assangea.
